Zdá sa, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi jeho stávka na rozpad súdržnosti Západu vyjde. Vo svojich výpočtoch očividne vychádzal z niekoľkých skutočností. Menovite ide o jeho úspešné zneužívanie nečinnosti západných krajín v otázke Sýrie, americké zlyhanie v Iraku a Afganistane, a stiahnutie sa Francúzska z Mali, píše The Telegraph.
Dennodenné trápenie
Putin si tento nedostatok strategickej súdržnosti a odhodlania pozorne všímal, a preto preňho bolo ľahké neuveriť ilúzií, ktorej na začiatku vojny na Ukrajine podľahli viacerí jeho oponenti. Tí si mysleli, že ruská invázia zjednotila Západ a dala NATO nový dočasný cieľ. Podľa nich bol omyl myslieť si, že Putinovi po invázii na Krym z roku 2014 prejde ďalší pokus o zisk cudzieho územia.
Ružové okuliare mali títo ľudia nasadené oprávnene, keďže aspoň chvíľu sa podľa denníka zdalo, že ich domnienky sú pravdivé. Nemecký kancelár Olaf Scholz v reakcii na inváziu prisľúbil navýšiť výdavky na obranu, hromadný prílev zbraní na Ukrajinu otočil situáciu na bojisku a západné sankcie Kremeľ značne zaboleli.
Toto všetko sa však zmení a na vine je štiepenie európskej podpory. Ani jeden z členských štátov EÚ za posledné dva mesiace neprisľúbil Ukrajine dodávky novej materiálnej pomoci.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell tento týždeň priznal, že udržať blok pohromade je „dennodenným trápením“. Jeho údel sa však len zhorší, konštatuje denník.
Putinov strategický prístup
Jedným z hlavných faktorov je recesia v Európe, ktorú poháňa energetické vydieranie prichádzajúce z Moskvy. Čím viac bude teplota na teplomeroch klesať, tým viac bude Putin uťahovať kohútiky, predpovedá The Telegraph.
Ruskému prezidentovi to zo strategického hľadiska dáva dokonalý význam. Čím viac bolesti a trápenia vysoké ceny za energie spôsobia, tým väčší tlak začnú európski lídri pociťovať, pokiaľ ide o zmiernenie sankcií či pomoc Ukrajine.
Vo svetle kolabujúceho priemyslu a rastúcej inflácie už lídri začali uvažovať o zmiernení sankcií v snahe pomôcť hospodárstvu eurozóny.
Prečo by sme mali niesť následky?
Občania v Európe sa pýtajú, prečo by mali niesť následky za Putinovu vojnu. Z prieskumov verejnej mienky vyplynulo, že sa obávajú viac o svoje finančné pohodlie než o to, či sa podarí ruskú agresiu na Ukrajine poraziť.
Podobné nálady možno pozorovať aj v USA, kde americký prezident Joe Biden neustále obviňuje Putinovu vojnu z ekonomických problémov svojej krajiny. Jeho pomoc Ukrajine v nedávnom prieskume podporilo len skromné percento verejnosti. Je dosť pravdepodobné, že toto číslo bude so zhoršujúcou sa situáciou ďalej klesať.
Ak nedôjde k zjednoteniu a posilneniu európskej podpory, tak budú Putinove výpočty správne. Jeho vôľa vyhrať bude naozaj väčšia ako vôľa Západu odolať, uzatvára The Telegraph.
Ďalšie dôležité správy
