Nenechajte sa oklamať. Ruská vojna na Ukrajine sa práve dostala do nebezpečnej fázy. Nedávna mohutná protiofenzíva ukrajinských síl tak ponížila ruského prezidenta Vladimira Putina, že vojna sa teraz určite nezmení na zamrznutý konflikt, ktorý mohol nanajvýš otestovať výdrž Západu, píše pre The Telegraph poslanec britského parlamentu Tobias Ellwood.
Učebnicová lesť
V súčasnosti je jasné, že šéf Kremľa pritvrdí muziku, a bude hrať ešte odpornejšie ako doteraz. Úspešné ťaženie Ukrajiny bolo učebnicovou vojenskou ľsťou.
Podobne ako počas druhej svetovej vojny pri vylodení Spojencov v Deň D, keď všetci do sveta vytrubovali, že cieľom je mesto Calais. To prinútilo Hitlera oslabiť nemecké sily v Normandii, kde sa napokon uskutočnila invázia.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj urobil veľké haló okolo protiofenzívy východne od Odesy len preto, aby sa hlavné úsilie mohlo sústrediť o stovky kilometrov ďalej na sever pri meste Charkov. Tú hŕstku ruských síl, ktoré sa nepresunuli na juh, Ukrajinci poľahky premohli.
Zle vyzbrojení Rusi, ktorým chýbala munícia aj morálka, čoskoro opustili svoje pozície. Dosiahnutie takého rozsiahleho územného, vďaka ktorému sa Ukrajinci dostali do blízkosti ruských hraníc, je pravdepodobne doteraz najväčším Putinovým neúspechom, ktorý vyvolal pocit optimizmu, že Ukrajina skutočne môže zvíťaziť.
Prehra je vylúčená
Bolo by však nezodpovedné predpokladať, že tento obrat v rusko-ukrajinskom konflikte vo vojne bude automaticky znamenať zánik Ruska. Táto vojna je Putinovým dieťaťom a zároveň súčasťou oveľa širšej stratégie, ktorej cieľom je opätovné nastolenie vplyvu Ruska vo východnej Európe.
Putin si nemôže dovoliť prehrať. Možno podcenil hrdinské úsilie Ukrajiny nedať sa a bojovať, no neuniklo mu, že Západ nie je ochotný priamo sa zapojiť a v tom sa nemýlil. Svet by mal rátať s tým, že Putin bude ešte tvrdšie presadzovať nekonvenčnú bojovú taktiku (vrátane vojenských útokov na ukrajinskú infraštruktúru), aby tak kompenzoval nepresvedčivé výkony svojich konvenčných síl.
Ako zareaguje Západ
Pred blížiacou sa zimou treba rátať s ďalším zastavením tokov zostávajúcej ropy a plynu, ako aj s oneskoreniami v dodávkach obilia, čo bude mať vplyv na už aj tak zlú ekonomickú situáciu.
Ešte alarmujúcejšie však je Putinovo rinčanie zbraňami hromadného ničenia – chemickými, biologickými či taktickými jadrovými. Rozhodne by sme sa nemali spoliehať na to, že tieto hranice šéf Kremľa nikdy neprekročí, skôr by sme sa mali zamyslieť nad tým, aká bude reakcia Západu, keď ich prekročí.