Azerbajdžansko-arménsky územný konflikt vyvrcholil v prvej polovici 90. rokov vojnou, ktorej výsledkom bolo obsadenie územia Náhorného Karabachu a sedmich priľahlých regiónov – takmer pätiny územia Azerbajdžanu – Arménskom. Vojna sa skončila v roku 1994 dohodou o prímerí, ale nie mierovou dohodou. Zomrelo v nej alebo je nezvestných na oboch stranách podľa rôznych zdrojov až okolo 50-tisíc vojakov a civilistov.

Mierové riešenie pre situáciu, keď územie, ktoré Azerbajdžan považuje za svoje, okupuje susedný štát, má sprostredkovať takzvaná Minská skupina OBSE, v ktorej má zastúpenie Rusko, USA a Francúzsko. Tá však za dvadsať rokov svojej činnosti nedosiahla výraznejšie praktické výsledky. Nenaplnené zostali ani štyri rezolúcie OSN, ktoré od Arménska požadujú stiahnutie jeho vojakov z územia Náhorného Karabachu.

Konflikt o Náhorný Karabach už trvá veľmi dlho a vyžaduje si riešenie, uviedol v nedeľu v Soči počas trojstranných rokovaní azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. „Dúfame, že v najbližšom čase nájdeme cestou rozhovorov, mierovou cestou, riešenie, ktoré bude v súlade s normami a princípmi medzinárodného práva, ale aj spravodlivosti,“ cituje ho stránka ruského prezidenta kremlin.ru.

Aj arménsky prezident Serž Sargsjan vyjadril presvedčenie, že konflikt možno a treba riešiť na základe kompromisu a princípov, ktoré navrhli spolupredsedovia Minskej skupiny OBSE. „Keď sa vrátime k udalostiam 90. rokov(...), vtedy sme prišli na to, že konflikt nemá vojenské riešenie.“

Vladimir Putin s radosťou konštatoval, že obaja prezidenti sa vyslovili za nevyhnutnosť riešiť konflikt mierovým spôsobom, „pretože niet väčšej tragédie ako smrť ľudí.“

Výsledkom stretnutia v Soči bolo „odhodlanie pokračovať v dialógu na úrovni vedenia Arménska a Azerbajdžanu, a Ruská federácia ako jedna zo strán-spolupredsedov (Minskej skupiny OBSE) tomu bude všemožne napomáhať,” cituje agentúra RIA Novosti ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. „Ako sa hovorí, diabol spočíva v detailoch, a najzložitejšie otázky dosiaľ nie sú vyriešené,” dodal.

Napätie nepoľavuje

Napriek vyhláseniam v Soči a všeobecnému očakávaniu však napätie na arménsko-azerbajdžanských hraniciach z nedele na pondelok nepoľavilo. Podľa arménskej agentúry NEWS.am azerbajdžanské vojská porušili z 10. na 11. augusta režim prímeria 90-krát a na arménske strážne stanoviská vystrelili tisíc dvesto nábojov rôzneho kalibru. Azerbajdžanská strana zaregistrovala 59 prípadov porušenia prímeria na arménskej strane.

Ani politici neprestali s militantnou rétorikou, naopak, prilievali olej do ohňa. „Arménsko má balistické rakety, ktorých dostrel je vyše tristo kilometrov a tie môžu za veľmi krátky čas premeniť akékoľvek prekvitajúce mesto na ruiny,” uviedol v pondelok arménsky prezident S. Sargsjan v rozhovore pre televíznu stanicu Armnews.

“Ak Arménsko pristúpi k vojenským akciám proti Azerbajdžanu, azerbajdžanská armáda, vyzbrojená najnovšími, modernými a vysoko presnými zbraňami, rozmetá akékoľvek strategické objekty na území Arménska,” uvádza agentúra azernews reakciu azerbajdžanského ministerstva obrany na výroky S. Sargsjana.