Potopenie vlajkovej lode ruskej čiernomorskej flotily vyvolal medzi vojenskými historikmi pocit déja vu. Pred skazou raketového krížnika Moskva utrpelo ruské námorníctvo porovnateľnú stratu v bitke pri Cušime v poslednej fáze rusko-japonskej vojny z rokov 1904-5, napísal pre denník The Telegraph britský vojenský historik Jeremy Black.
Katastrofálna porážka
Počas dvoch dní trvajúcej bitky potopili Japonci dve tretiny ruskej flotily a viacero nepoškodených lodí zajali. Bola to katastrofálna porážka a zároveň nejde o jedinú do očí bijúcu paralelu medzi minulosťou a súčasnosťou.
Treba povedať, že rusko-japonskú vojnu začalo Japonské cisárstvo po rokoch napätia, ktoré medzi obidvoma impériami vládlo v dôsledku ich túžob po územných ziskoch. Jej výsledok však bol pre vtedajší ruský režim katastrofou. V moderných dejinách to totiž bol jediný prípad, keď európska veľmoc utrpela porážku z rúk ázijského národa, a to nie hocijakého. Japonsko bolo ešte niekoľko desaťročí pred konfliktom s cárskym Ruskom izolacionistickým feudálnym štátom.
Národné poníženie
Pocit národného poníženia bol vtedy v Rusku mimoriadne silný. A mal by takým byť aj v súčasnosti, keď je celý svet svedkom, ako postup údajnej elity ruských ozbrojených síl zastavil národ, ktorý v súlade s Putinovou logikou vlastne ani nie je skutočným štátom.
Ukrajinci sú flexibilní
V rokoch 1904-5 sa ukázalo, aké beznádejne zastarané bolo ruské vojenské námorníctvo v porovnaní s japonskými loďami, ktoré boli nielen technicky vyspelejšie, ale mali aj lepšie velenie čerpajúce z poznatkov britského námorníctva. Vďaka nim Japonci operovali s flexibilitou, o akej sa Rusom ani nesnívalo.
Podobná situácia nastala aj tento rok, keď sa ukázalo, že ruské ozbrojené sily sú voči novým formám vedenia vojny zraniteľné. Ruský prezident sa rád vychvaľuje svojimi ozbrojenými silami, ako aj investíciami, ktoré plynú do ich modernizácie. Ich slabiny však odhalili hybké ukrajinské jednotky, ktoré ich doteraz drvili a zbraňové systémy v hodnote miliónov dolárov odťahujú z bojiska traktory miestnych roľníkov.
Napriek tomu, že Japonci pred takmer 120 rokmi slávili úspechy na mori, ich pozemné vojenské operácie až také úspešné neboli. V konečnom dôsledku ani Japonsko, ani Rusko neboli dostatočne pripravené na nepredvídateľnosť konfliktu a čoraz vážnejšie logistické či finančné problémy, ktoré so sebou prináša.
Ostrý kontrast
Najostrejší kontrast však vznikol medzi počiatočnými arogantnými a čiastočne rasistickými predpokladmi vtedajšieho ruského vedenia a realitou neovládateľného konfliktu. A to platí aj pre súčasnosť. Namiesto toho, aby riešil problémy, ktorým jeho vojská čelia, Putin spúšťa novú ofenzívu a svoju pozornosť najnovšie sústreďuje na Donbas pravdepodobne v presvedčení, že tam dosiahne väčšie úspechy. Z rusko-japonskej vojny si mal vziať poučenie o nebezpečenstve hroziacim vodcom, ktorí vo vojnových časoch nie sú ochotní meniť plány.
Vojna predznamenala cárovu skazu
Cár Mikuláš II. mal hneď na začiatku rusko-japonskej vojny možnosť rokovať o mieri, ale on sa rozhodol, že ju nevyužije, lebo bol presvedčený, že sila ruských zbraní mu prinesie víťazstvo. Bolo to katastrofálne rozhodnutie, a to z hľadiska vojenského, politického aj osobného.
V roku 1905 vypukla v Rusku revolúcia, ktorá bola otvorenou vzburou proti cárovmu režimu. Tá trvala takmer rok, donútila Mikuláša II. urobiť viacero demokratických ústupkov a v konečnom dôsledku pripravila pôdu pre revolúciu v roku 1917, ktorá jeho režim pochovala.
Paralely medzi konfliktom na Ukrajine a rusko-japonskou vojnou nie sú dokonalé, avšak jeho ozbrojené sily možno čaká rovnaké poníženie, aj keď to môže trvať roky. Putinova porážka by však mohla znamenať začiatok konca hrôzovlády tohto novodobého cára.
Ďalšie dôležité správy
