Ruský vodca a jeho sympatizanti by mohli využiť staré konflikty na odpútanie pozornosti od Ukrajiny a oslabenie európskej jednoty, píše komentátor denníka The Guardian Simon Tisdall.
„Masa ľudí vedie život v tichom zúfalstve," napísal kedysi americký filozof a spisovateľ Henry David Thoreau.
Je to osud, ktorý rýchlo dobieha Vladimira Putina, keď sa snaží uniknúť z pasce, ktorú si nastražil na Ukrajine, konštatuje Tisdall.
Povesť vraha a podvodníka
Ruský prezident o svojej „špeciálnej vojenskej operácii" pochopiteľne mlčí. Ale neurčitý patový stav nie je to, čo očakával. Nečakal ani výbuchy bômb v autách v Moskve a ponižujúce útoky na Krym.
Najmenej zo všetkého Putin očakával 80 000 mŕtvych alebo zranených ruských vojakov. Spolu s nimi zomrie aj jeho nesplnený sen Petra Veľkého o „veľkom Rusku". Vyhasla už aj jeho povesť čohokoľvek iného ako vraha a podvodníka.
Aké možnosti má Putin?
Podľa autora by mohol vyhlásiť zdanlivé víťazstvo, ktoré by znelo asi tak, že „hrozba" NATO je zažehnaná a navrhol by dohodu, v ktorej by uznal anexiu okupovaných oblastí Ruskom. Určite však vie, že Kyjev takéto podmienky nikdy dobrovoľne neprijme.
Mohol by napríklad vsadiť na obrovskú eskaláciu na bojisku a využiť Bielorusko na otvorenie druhého frontu severne od Kyjeva - regiónu, ktorý sa mu vo februári nepodarilo ovládnuť. „Nie je však isté, či na to jeho generáli majú schopnosti alebo žalúdok."
Ruský prezident odvahu na ústup podľa Simona Tisdalla nebude mať. Pod tlakom sa Putin teda môže rozhodnúť, že najlepšou možnosťou je zvýšiť náklady na vojnu pre ukrajinských podporovateľov - a podkopať tak odpor Kyjeva.
V skutočnosti už začal. Je príznačné, že britskí, francúzski a nemeckí lídri minulý týždeň vyhlásili dlhodobú podporu Ukrajine.
„Kontextom je rastúce znepokojenie z energetickej krízy a krízy životných nákladov v Európe, ktoré do veľkej miery spôsobila invázia a obmedzenie dodávok plynu zo strany Kremľa. Zimné dôsledky tejto najchladnejšej studenej vojny by mohli byť paralyzujúce."
Putin však možno len začína. V talóne má veľa prostriedkov, ktorými môže podkopať jednotu a silu Západu. Európa je posiata ľahko využiteľnými potenciálnymi ohniskami a geopolitickými zlomovými líniami z čias Sovietskeho zväzu. Podobne má Rusko prekvapujúce množstvo spojencov a sympatizantov roztrúsených po politicky rozbitej európskej krajine.
Pomôžu teda Putinovi priatelia na západe zachrániť šelmu z východu?
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko je už v Putinovej kapse. Moskva zabezpečila diktátorovi prežitie po tom, ako jeho krádež prezidentských volieb v roku 2020 vyvolala celonárodné protesty. Lukašenko bude robiť, čo sa mu povie, vyjadril presvedčenie autor.
Ruský prezident má však vo vnútri EÚ silného spojenca. Maďarský premiér Viktor Orbán je považovaný za Putinovho trójskeho koňa. Podobne ako mnohí na európskej krajnej pravici, aj Orbán obdivuje jeho netolerantnú nacionalistickú ideológiu a zdieľa jeho rasistické a homofóbne názory. Opakovane bránil sankciám EÚ. Minulý mesiac uzavrel s Kremľom jednostrannú dohodu o dodávkach plynu. „Orbánovi sa očividne nedá veriť."
Júnový pád bulharskej reformnej vlády a následné reči o náprave vzťahov s Moskvou podnecujú obavy, že Putin získava páky na rozdelenie EÚ.
Taliansko má tiež veľa Putinových fanúšikov. Lídri dvoch krajne pravicových strán, ktoré by sa mali po voľbách na budúci mesiac pripojiť k vládnucej koalícii, mali v uplynulých rokoch úzke vzťahy s Moskvou. Liga Mattea Salviniho vytvorila v roku 2017 spojenectvo s Putinovým Jednotným Ruskom. Silvio Berlusconi z Forza Italia je jeho osobným priateľom. Bývalý taliansky premiér Mario Draghi zaujal tvrdý postoj k Ukrajine. To sa ale podľa Tisdalla môže zmeniť.
Ostatné európske krajne pravicové (a krajne ľavicové) povstalecké a populistické strany sa v rôznej miere stotožňujú s putinovskou ideológiou a konzervatívnymi spoločenskými hodnotami. Opakujú jeho nepriateľstvo voči EÚ.
Autor pripomína, že v štúdii Európskej rady pre zahraničné vzťahy z roku 2016 boli ako proruské označené strany - nemecká Alternatíva pre Nemecko, francúzsky Národný front (teraz Národné združenie), Slobodná strana Rakúska a belgická Vlaams Belang. Do zoznamu sa dostala aj strana Ukip.
„Tieto strany ... pomáhajú legitimizovať politiku Kremľa a posilňujú ruské dezinformácie. Niekedy môžu posúvať európske domáce diskusie v prospech Ruska," uvádza sa v štúdii. V Putinovom svete sú takéto kanály vplyvu silnou zbraňou.
Putin sa môže spoliehať aj na mainstreamových politikov mimo EÚ, ako je Aleksandar Vučič, srbský prezident, ktorí mu prejavujú sympatie. Vučiča jeho odporcovia prezývajú „malý Putin". Srbsko má s Ruskom hlboké historické, slovanské a náboženské väzby a tiež spoločnú nedôveru voči NATO. Bombardovanie Belehradu alianciou v roku 1999 nie je zabudnuté.
EÚ a Spojené kráľovstvo sa obávajú, že nestabilný západný Balkán je kritickým nátlakovým bodom, ktorý by Putin mohol využiť na rozdúchanie starých konfliktov a odpútanie pozornosti od Ukrajiny.
Príkladom je Kosovo, kde sa opäť rozširuje agitácia etnických Srbov. Vučič minulý týždeň pohrozil medzinárodným mierovým silám zásahom. „Zachránime našich ľudí pred prenasledovaním a pogromami, ak to nechce urobiť NATO," povedal. Novými roztržkami v Bosne a Hercegovine hrozia aj bosnianskosrbskí lídri napojení na Moskvu. Bosna zopakovala odmietavý postoj Srbska k „hysterickým" západným sankciám. V marci proputinovskí bosnianskosrbskí motorkári „Noční vlci" oslavovali inváziu.
Rozdelené Moldavsko a Gruzínsko s rozdeleným obyvateľstvom a ruskými jednotkami na svojom území sú tiež potenciálnymi ohniskami napätia. Ďalším je Kaliningrad, kde Putin tento mesiac rozmiestnil hypersonické rakety, aby zastrašil susedov z NATO. Cieľom sa zdá byť najmä Estónsko s etnickou ruskou menšinou.
Pre víťazstvo urobí čokoľvek
Putinove snahy šíriť strach a nestabilitu, rozvrat a hospodársku bolesť - aby si krajiny dvakrát rozmysleli, či sa postavia proti Rusku - presahujú hranice Európy. Jeho veto spôsobilo, že Bezpečnostná rada OSN zamrzla v čase. Teraz sa zdá, že spolu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom sa chystajú zmeniť dôležitý novembrový summit G20 na Bali, ktorý sa koná po pandémii, na surový súboj Západu s ostatnými krajinami v súvislosti s Ukrajinou. Nezáleží na tom, že celý argument Ruska je založený na lži.
Putinovo bezohľadné vyčíňanie v okupovanej ukrajinskej jadrovej elektrárni v Záporoží naznačuje, že pre víťazstvo bude riskovať takmer čokoľvek. Potichu, zúfalý, každým dňom viac, uzatvára Simon Tisdall.
Ďalšie dôležité správy
