Pozor na „poučenia z dejín“, ktoré napísali šarlatáni, nevzdelanci alebo tyrani, pretože budú pochabé, nesprávne alebo možno aj katastrofálne. Jedným takým príkladom je samoúčelná, amatérska historiografia ruského prezidenta Vladimira Putina, píše pre Bloomberg bývalý šéfredaktor Handelsblattu Global Andreas Kluth.
Putinov naratív
Vlani vymyslel naratív o „o dejinnej jednote Rusov a Ukrajincov“. Ten sa následne ukázal ako jeden z bludov, ktoré ho priviedli k útoku na Ukrajinu. Inokedy sa zasa prirovnal k cárovi Petrovi Veľkému a naznačil, že jemu pripadla úloha dobyť späť stratené územia. Tým chcel pravdepodobne naznačiť, že by mohol viesť vojnu proti Švédsku (ako to v 18. storočí urobil cár Peter), alebo sa usilovať o územné zisky v dnešnom Estónsku, ktoré je členským štátom NATO.
Keby bol Putin krčmový povaľač, skutoční historici by sa rehotali. Putinov odkaz sa na ten Petrov nikdy nebude podobať – cár bol rovnako ako Putin krutý a mal dobyvateľské chúťky, ale známy je aj tým, že otvoril Rusko Západu a pokroku. Putin je len diktátor, ktorý však má v rukách kódy na odpálenie najväčšieho arzenálu jadrových zbraní, takže jeho blúznenie vzbudzuje strach. Skutočnosť, že niektorí ľudia na základe dejín dospejú k šialeným záverom, by ostatným nemala brániť v tom, aby sa pokúsili pozrieť sa na všetko trochu sofistikovanejšie. Ako hovoria novozélandskí Maoriovia: Do budúcnosti kráčame pospiatky so zrakom upretým do minulosti. Dejiny sú potrebné na to, aby sme pochopili svet; včerajšok potrebujeme na to, aby sme pochopili dnešok.
Nikto nie je presne ako Hanibal
Vtip je v tom, že treba byť eklektický, presný a citlivý. Nikto dnes nie je presne ako Hanibal, Boudica, Karol Veľký, Džingischán, Katarína Veľká alebo nejaká iná historická osobnosť. Niektoré konkrétne vlastnosti ľudí a udalostí sa však celé veky opakujú. Je preto nevyhnutné jasne si povedať, ktoré to v jednotlivých kontextoch sú. Pri hľadaní analógií k Putinovej vojne na Ukrajine sa ponúka viacero možností. Ja som ju prirovnal ku kórejskej vojne zimnej vojne medzi Sovietskym zväzom a Fínskom; iní sa priklonili skôr k rusko-japonskej vojne z rokov 1904-05.
Putin ako Hitler
Väčšine ľudí však Putinova agresia pripomína prvú alebo druhú svetovú vojnu – v neposlednom rade pre obavy, že ruský prezident ešte neskončil, a vtiahne svet do tretej. Tie dva svetové požiare však boli úplne iné a ponúkajú rozdielne poučenia.
Poliaci, Estónci, Lotyši, Litovci a ostatné východoeurópske krajiny majú tendenciu nazerať na ruskú agresívnu vojnu ako na napadnutie Česko-Slovenska a Poľska nacistickým Nemeckom v rokoch 1938-39. Napríklad poľský prezident Andrzej Duda otvorene prirovnal Putina k Hitlerovi.
Na rozdiel od neho nemeckí či francúzski intelektuáli a politici radšej siahajú po porovnaniach s prvou svetovou vojnou. Sčasti aj preto, že v Nemecku je prirovnávanie čohokoľvek k Hitlerovi tabu. Trochu možno aj z toho dôvodu, že by sa tým mohlo zasiať semeno pochybnosti o dejinnej singularite vodcových zločinov, a to najmä holokaustu, píše Kluth.
Na kraji priepasti
Porovnávaním Putinovej vojny s prvou svetovou niektorí pozorovatelia tiež naznačujú, že rovnako ako v roku 1914 by sa Európa mohla potknúť a spadnúť do ešte hlbšej priepasti. Nemecký kancelár Olaf Scholz v tejto súvislosti spomenul knihu austrálskeho historika Christophera Clarka Námesačníci – Ako Európa v roku 1914 dospela k vojne. Clark v tejto svojej historickej štúdii do najmenších podrobností opisuje, ako európski štátnici v reakcii na sarajevský atentát uvrhli Európu do bratovražedného konfliktu, pretože nepochopili automatické eskalačné špirály, ktoré vložili do systémov aliancií a mobilizačných poriadkov.
Len neponížiť Putina
Analógia s prvou svetovou vojnou tiež vysvetľuje, prečo sa francúzsky prezident Emmanuel Macron obáva výsledku, ktorý by mohol „ponížiť“ Putina. Versailleská zmluva ponížila Nemecko, vyvolala v ňom hnev, a tým zasiala semeno ďalšej vojny.
Podľa nemeckého historika Martina Schulzeho Wessela, ktorý sa zaoberá východoeurópskymi dejinami, však takéto prirovnania nie sú presné. V prípade prvej svetovej vojny nesie zodpovednosť za katastrofu, ktorej mohli zabrániť, niekoľko svetových lídrov a mocností. Na rozdiel od toho v roku 1939 bola iredentistická, šovinistická a imperialistická agresia voči slabšiemu susedovi dielom jedného muža. To asi najviac zodpovedá Putinovi.
Treba ho zastaviť na bojisku
V tejto analógii západní lídri, ktorí sa celé roky pokúšali „uchlácholiť“ tyrana – či už v minulom storočí, alebo v tomto – neodhadli situáciu, hrozbu ani človeka. Z toho vyplýva, ako povedal Duda, že vyjednávať s Putinom nemá zmysel, kým agresora nezastavíme na bojisku. Preto Poľsko a pobaltské štáty hovoria otvorene to, čo Scholz zatiaľ odmietol vyhlásiť: Ukrajina musí zvíťaziť.
Analógia s druhou svetovou vojnou sa, samozrejme, nevzťahuje na to, čo Hitler urobil po roku 1939. Cieľom uvedeného príkladu nie je naznačovať, že Putin pripravuje holokaust, alebo že nakoniec spácha samovraždu – alebo že Rusko ako kedysi nacistické Nemecko skončí ako okupovaná a obsadená krajina. Na to, aby sme pochopili, ako by sa Putinova vojna mohla skončiť, musíme sledovať, ako sa táto tragédia odvíja a opätovne siahať po tých najvhodnejších príkladoch z minulosti.
Ďalšie dôležité správy
