Ruský prezident vo svojom štvrtkovom posolstve o stave Ruskej federácie s poukazom na minulé udalosti obvinil z mnohých problémov v regióne Západ, ktorý sa podľa neho snaží spustiť okolo Ruska novú železnú oponu.
„Myslím, že by sme sa mali vyvarovať toho, aby sme tu mali ďalšie múry, ktoré nás môžu oddeľovať. V určitom okamihu treba nájsť schopnosť prekonať prekážky a nájsť riešenia,“ povedal F. Hollande.
F. Hollande ešte pred schôdzkou s V. Putinom telefonicky hovoril s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom o prímerí a humanitárnej kríze na východe Ukrajiny.
Francúzsky prezident v piatok na tlačovej konferencii v kazašskej Astane vyzval V. Putina, aby sa namiesto obzerania do minulosti sústredil na budúcnosť a pomohol ukončiť napätie na Ukrajine.
V. Putin vyjadril po stretnutí so svojím francúzskym kolegom nádej, že sa čoskoro podarí uzavrieť novú dohodu o prímerí na východe Ukrajiny. „Tak Francúzsko, ako aj Rusko požadujú, aby sa krviprelievanie čo najskôr skončilo a aby sa našli cesty vedúce k zblíženiu, a to vrátane obnovenia jednotného politického priestoru na Ukrajine. Situácia na Ukrajine je tragická, stále tam zomierajú ľudia. Veľmi však dúfam, že sa v najbližšom čase nájde definitívne riešenie súvisiace s prímerím,“ povedal V. Putin novinárom po asi dvojhodinovej schôdzke.
V. Putin varoval Kyjev pred snahou izolovať povstalecké územia na juhovýchode Ukrajiny, kde žije tri až päť miliónov ľudí, pretože potom „by bolo ťažké predstaviť si územnú celistvosť Ukrajiny“.
Kyjev nedávno prerušil finančné toky na separatistické územia v Donbase, vrátane vyplácania dôchodkov či sociálnych dávok. Na druhej strane sa musí západná časť Ukrajiny zaobísť bez uhlia z Donbasu, čo ťažko dolieha na ukrajinskú energetiku.
Ruský prezident zdôraznil, že hospodárske styky treba obnoviť – a že výmenou za dodávky uhlia z Donbasu by mali byť dodávky ukrajinskej elektriny a obnovenie činnosti finančných inštitúcií na povstaleckých územiach. „To všetko sa dá urobiť. Je to potrebné, a to čo najskôr,“ povedal.
Zdroj: SITA/AP
V. Putin uviedol, že s francúzskym prezidentom hovoril aj o dvojstranných vzťahoch, o Sýrii a o iránskom jadrovom programe. Rozhovor označil za „veľmi konštruktívny a obsažný“.
O vojnových lodiach triedy Mistral sa podľa V. Putina vôbec nehovorilo. „Ani sme túto otázku nespomenuli. Ale máme dohodu a vychádzame zo zásady, že dohody sa plnia. V opačnom prípade dúfame, že dostaneme späť peniaze, ktoré sme zaplatili,“ povedal.
Paríž koncom novembra oznámil, že odkladá na neurčito plánované odovzdanie prvej z dvoch lodí Rusku, a to kvôli ruskej intervencii na Ukrajine. Bol to už druhý odklad dodávky.
Zmluvu o dodávke dvoch plavidiel, ktoré môžu prevážať vrtuľníky a tanky, či veliteľské štáby, podpísalo Francúzsko s Ruskom v roku 2011, teda dlho pred ukrajinskou krízou. Ruská armáda mala prvú z dvoch moderných výsadkových lodí od Francúzov prevziať už koncom októbra.
V Minsku sa chystá ďalšie kolo mierových rokovaní
Ďalšie kolo mierových rozhovorov o konflikte na východe Ukrajiny je podľa prezidenta Petra Porošenka plánované na budúci utorok v bieloruskom Minsku. Jeden z vodcov proruských separatistov Denis Pušilin však podľa agentúry TASS navrhol, aby sa schôdzka v Minsku konala až v piatok 12. decembra.
D. Pušilin pritom „kategoricky“ odmieta, aby sa na rokovaní zúčastnili zástupcovia USA a EÚ. Vraj preto, že „USA sú politickým sponzorom genocídy ľudu Donbasu“, a tak by ľud tejto východoukrajinskej oblasti prípadné výsledky dohôd neprijal.
Predchádzajúca minská schôdzka predstaviteľov ukrajinskej vlády, Ruska, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a proruských separatistov z východu Ukrajiny vyústila 5. septembra do dohody o prímerí. To je však prakticky denne narušované incidentmi a prestrelkami.
P. Porošenko napriek tomu už vo štvrtok po porade s vojenskými veliteľmi oznámil, že v utorok 9. decembra sa začne v Donbase „deň pokoja“ a v nasledujúci deň sa začne sťahovanie ťažkých zbraní z frontovej línie. Separatisti predbežnú ústnu dohodu o termíne zastavenia paľby potvrdili.
Na východe krajiny padlo už 1 252 ukrajinských vojakov
V bojoch s proruskými separatistami na východe Ukrajiny už padlo vyše 1 250 vojakov vládnych síl a takmer tritisíc ich bolo zranených, oznámil v sobotu P. Porošenko v prejave pred príslušníkmi ozbrojených síl na letisku Čuhujiv pri Charkove.
Zdroj: SITA/AP
„Agresia urobila zo státisícov ľudí vysídlencov, státisíce ľudí na okupovaných územiach hladujú, ale nedokážeme im pomôcť, pretože sú na územiach ovládaných teroristami,“ dodal P. Porošenko podľa agentúry Interfax.
Od apríla, keď v regióne Donbas na východe Ukrajiny vypuklo proruské povstanie, si konflikt podľa odhadu OSN vyžiadal vyše 4350 mŕtvych a viac ako 10-tisíc zranených. Údaje sa týkajú vojakov, separatistov aj civilistov.
V. Porošenko odovzdal ukrajinskej armáde k jej sviatku vyše sto kusov vojenskej techniky, vrátane tridsiatich modernizovaných tankov T-64 a T-72 a desiatich vrtuľníkov, ako aj obrnených transportérov, samohybných diel a nákladných áut.
Ukrajinské úrady podľa denníka Ukrajinska pravda v sobotu oznámili, že zaznamenali príchod ďalších dvoch ruských kolón s takmer 120 kusmi vojenskej techniky pre separatistov, vrátane tankov, raketometov, bojových vozidiel pechoty a samohybných húfnic.
