Je dôležité vyhnúť sa falošnému výberu medzi mierom a spravodlivosťou, ktorý pomôže len Kremľu, a môže podkopať európsku jednotu. Potrebujeme podmienky, na ktoré budú ochotné pristúpiť obe strany konfliktu, píše pre The Guardian Jonathan Powell.
Z minulotýždňového prieskumu pre Európsku radu pre zahraničné vzťahy vyplynulo, že je európska spoločnosť rozdelená na dva tábory. Ten väčší (35 percent) túži po mieri a ten menší (25 percent) po spravodlivosti. V skutočnosti však podľa Powella existuje ešte tretí tábor, ktorý zahŕňa 43 percent ľudí túžiacich po oboch týchto veciach súčasne.
Mier či spravodlivosť?
Toto delenie na mier a spravodlivosť možno pozorovať aj vo verejnej polemike, tvrdí Powell. Jedným extrémom sú ľudia ako Henry Kissinger, ktorý v Davose argumentoval, že Ukrajina by sa už teraz mala vzdať časti svojho územia s cieľom zaistiť prímerie a vyhnúť sa poníženiu ruského prezidenta Vladimira Putina.
Druhým extrémom sú podľa Powella ľudia ako Anne Applebaumová či Timothy Snyder, ktorí veria, že vyjednávanie predstavuje ustupovanie a Ukrajinu treba podporovať dovtedy, kým nad Ruskom úplne nezvíťazí. Nikto z nich však nikdy neprezradil, ako má také víťazstvo vyzerať.
Človek môže krajine diktovať podmienky iba v prípade, že ju napadne a dobyje, konštatuje Powell, pričom dodáva, že keďže nikto Ukrajine nenavrhuje, aby Rusko napadla, tak má ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pravdu v tom, že táto vojna sa bude musieť skončiť dohodnutým urovnaním konfliktu.
Rusko bude aj naďalej susedným štátom Ukrajiny s oveľa väčšou vojenskou silou. K udržaniu trvalého mieru dôjde podľa Powella iba vtedy, keď Rusku nedovolíme živiť svoj pocit krivdy a v izolácii čakať na ďalšiu príležitosť znovu vtrhnúť na Ukrajinu.
Vyvážené rokovania
Powell vo svojom článku vyjadril presvedčenie, že Putin nie je na vážne rokovania pripravený, no mohol by byť. Závisí to od jeho výpočtov po skončení bitky o Donbas, konštatuje ďalej a dodáva, že aj my sa musíme pripraviť, keďže ruský prezident by mohol vyhlásiť prímerie, čím by si udržiaval kontrolu nad získaným územím.
Takéto prímerie by pre Ukrajinu predstavovalo ďalší zmrazený konflikt, čo by Putin mohol zneužiť s cieľom spomaliť smerovanie Ukrajiny do EÚ, myslí si Powell.
Konštatuje, že najväčšiu záruku bezpečnej budúcnosti Ukrajiny má v rukách EÚ. Ak teraz dôjde k udeleniu kandidátskeho štatútu Ukrajine, bude pre Rusko oveľa ťažšie znova krajinu napadnúť. Podľa Powella potrebujeme takisto rozšíriť súčasný rámec rokovaní. Počiatočné rusko-ukrajinské rokovania sa až príliš zameriavali na požiadavky Ruska súvisiace s územím a neutralitou Ukrajiny.
Nový rámec musí byť preto vyvážený a obsahovať aj požiadavky Ukrajiny, akými sú zodpovednosť za spáchané zločiny, obnova krajiny a uznanie územnej celistvosti Ukrajiny, uzavrel Powell.