Koncom minulého mesiaca došlo k prerušeniu podmorského kábla, ktorý v rámci Shetlandských ostrovov zabezpečuje internetové pripojenie. V takýchto prípadoch ide zväčša o nehody, avšak prítomnosť ruskej podmorskej výskumnej lode a nedávne poškodenie plynovodov Nord Stream zvyšuje pravdepodobnosť, že išlo o sabotáž z dielne Moskvy, píše The Financial Times.
Iba hŕstka ľudí si uvedomuje, ako veľmi závisíme od obmedzeného počtu optických káblov, ktoré sú nosným pilierom internetu a elektronicky spájajú naše kontinenty a ostrovy. Podmorské káble v súčasnosti zabezpečujú prenos až 95 percent medzinárodnej internetovej aktivity. Po svete vedie iba okolo 200 káblov a každý deň vďaka nim dochádza k uskutočneniu finančných transakcií v hodnote zhruba 10-biliónov dolárov. Tieto káble sa zbiehajú do plus-mínus desiatich uzlov, ktoré sú obzvlášť zraniteľné.
Ruská invázia na Ukrajinu nám podľa denníka pripomenula, že všetky vojny sú ekonomickej povahy. Nepriatelia si uvedomili obrovskú strategickú výhodu, ktorú ohrozenie našich informačných či finančných systémov predstavuje. Ruský prezident Vladimir Putin už dlho vie, že jediným fyzickým bodom, ktorý dokáže vystaviť riziku, sú práve podmorské káble. Je to zaručený spôsob, ako proti sebe poštvať Kyjev a Západ.
Raj pre sabotáže
Ruské sily pôvodne útočili na dodávky energií, dronmi a raketami ničili ukrajinské elektrické siete a zastavili dodávky plynu do Európy. Keď však Kremeľ zistil, že sa tieto snahy minuli okamžitému účinku, rozhodol sa pridať.
Tri nevysvetliteľné výbuchy roztrhali podmorskú sieť plynovodov Nord Stream pri pobreží Dánska a o menej než mesiac došlo k incidentu pri Shetlandských ostrovoch. Podľa The Financial Times je takmer isté, že plynovody do vzduchu vyhodilo Rusko.
Určiť vinníkov zodpovedných za poškodenie podmorských káblov je však oveľa ťažším orieškom, pretože ich nechtiac môžu poškodiť napríklad rybárske lode alebo zemetrasenia.
Táto nejednoznačnosť Putinovi pomáha, keďže mu umožnila Západu pripomenúť, že si môže káble a plynovody ničiť koľko sa mu zachce a ten mu to potom v prvom rade musí dokázať.
Káble neunikli ani pozornosti Číny
Hrozbu nepociťujú všetky krajiny rovnako a to je pre NATO a spojencov problémom. Rusko a Čína – dvaja najväčší nepriatelia Západu – si svoj pevninský internet chránia viac a sú menej závislé od káblov na oceánskych dnách. To prirodzene znamená, že sú menej zraniteľné. Na geografii teda záleží aj v ére satelitov.
Moskva začala pôsobiť v morských hĺbkach, ktoré NATO považovalo za nepodstatné a neekonomické. Ruská flotila disponuje napríklad aj starými jadrovými ponorkami zmodernizovanými tak, aby dokázali fungovať ako materské lode pre novšie, menšie ponorky. Tie možno len ťažko odhaliť a na oceánske dno dokážu umiestniť výbušné nálože, k odpáleniu ktorých môže dôjsť až o niekoľko mesiacov či dokonca rokov.
Čína takisto zneužíva sieťovú zraniteľnosť Západu a v rámci trhu s podmorskými káblami ponúka pokládku káblov za preferenčné ceny, čo sa stalo námorným pilierom jej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, známej takisto ako Druhá hodvábna cesta.
Ďalšie dôležité správy
