Predseda Európskej rady Charles Michel a francúzsky prezident Emmanuel Macron musia byť frustrovaní, keď vidia, ako sa ruský prezident Vladimir Putin snaží opätovne získať kontrolu nad Zakaukazskom, píše Sébastien Boussois, doktor politických vied so zameraním sa na Blízky východ, európsko-arabské vzťahy, terorizmus a radikalizáciu.
Vo svojom komentári pre Euractiv poukazuje na trojstranné stretnutie medzi Putinom, azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, ku ktorému došlo 31. októbra v ruskom Soči. Podľa neho totiž ide o dôkaz toho, že ruský prezident so Zakaukazskom stále počíta ako so svojou sférou vplyvu.
V posledných mesiacoch ruského prezidenta zamestnávala vojna na Ukrajine a tak sa tomuto regiónu nemohol plne venovať. Boussois pripomína, že Arménsko s Azerbajdžanom spolu bojovali o územie Náhorného Karabachu, no Putinovi sa v novembri 2020 podarilo medzi týmito dvomi krajinami vyjednať prímerie.
Od začiatku vojny na Ukrajine čelí Moskva tlakom z rôznych strán a na pohode jej zrejme nepridala ani skutočnosť, že medzi Arménskom a Azerbajdžanom nedávno opäť došlo k niekoľkým krvavým incidentom.
EÚ vstupuje do hry
EÚ sa rozhodla zakročiť a zorganizovala niekoľko stretnutí, na čele ktorých stál Michel. V októbri tohto roka takisto došlo k vytvoreniu Európskeho politického spoločenstva. Jeho prvé zasadnutie sa uskutočnilo v Prahe a stretli sa tu spolu aj lídri dvoch znepriatelených zakaukazských krajín – Alijev a Pašinjan.
Podľa mnohých išlo o dôkaz toho, že európska mediácia sa postarala o pokrok v rokovaniach a zároveň sa EÚ úspešne podarilo využiť absenciu Ruska.
Toto všetko sa však mohlo nedávno zmeniť, konštatuje Boussois.
Kocky sú znovu hodené
Putinovo stretnutie so zakaukazskými lídrami znamená, že kocky boli znovu hodené. Jeho demonštrácia sily v rámci tohto trojstranného rokovania obnovila súperenie v otázke mediácie. Netreba zabúdať, že Pašinjanova krajina má k od začiatku vojny na Ukrajine k Rusku veľmi blízko, kým Alijev inváziu odsúdil a postaral sa o to, aby jeho krajina poskytla Kyjevu humanitárnu a materiálnu pomoc.
Putin tiahne do boja proti Európe slovom i zbraňami, vojnovými i diplomatickými snahami. Spochybňovanie dominantného postavenia Západu pritom ťahá Moskvu do všetkých zákutí bezprecedentnej hybridnej vojny, uzatvára Boussois.
Ďalšie dôležité správy
