Preslávil vás výskum o tom ako alergici reagujú na stres. Výsledky zaujali vedeckú komunitu aj laikov, dospeli ste k tomu, že alergici zvládajú stres ťažšie a nie sú schopní na stres primerane reagovať. O čo sa vaše výsledky opierajú, čo ste skúmali?
Náš súčasný výskum je dlhodobý a komplexný. Prvú časť sme robili v laboratórnych podmienkach, keď boli alergici vystavení psychosociálnemu stresovému testu. Je to uznávaný protokol, veľmi spoľahlivý, na vyvolanie stresovej reakcie. V druhej časti sme sa zamerali na zisťovanie kognitívnych, teda poznávacích procesov a v tretej monitorujeme rôzne faktory zvládania stresových situácií v prirodzených podmienkach.
Ako vyvolávate stres?
Dobrovoľník, ktorý príde, sa má pripraviť na nejakú spoločensky diskutovanú tému, ktorá je kontroverzná a je vyzvaný k tomu, aby si pripravil prejav pred odbornou komisiou, ktorá bude posudzovať argumenty, logickosť odpovedí a neverbálne prejavy. Popri tom sú ďalšie stresové prvky, ako nahrávanie na video, dobrovoľník sa vidí priamo ako hovorí, je tam svetelný podnet, ktorý mu svieti do tváre, je napojený na fyziologické senzory. Test sa robí v laboratóriu s nepriehľadným sklom, dobrovoľníka informujeme, že ho vidia aj ďalší odborníci, ktorých on nevidí.
Musí aj reagovať na nejaké otázky?
Účastník experimentu odpovedá komisii na otázky na zadanú tému. Mali sme napríklad tému adopcie detí homosexuálnymi pármi. Na jeho názory sa komisia snažila vytvárať protiargumenty.
Čo ešte okrem prejavu musí dobrovoľník absolvovať?
Aritmetické úlohy a vedomostné otázky. Komisia dbá o to, aby výkon bol rýchly a presný. Je to niečo ako skúška.
Koľko ľudí ste mali zaradených do tohto výskumu?
159 ľudí.
Petra Soláriková skúma vplyv stresu na alergikov Zdroj: Maňo Štrauch
To je optimálna vzorka?
Je to relatívne nadštandardná vzorka. My sme potrebovali veľa ľudí preto, lebo alergici sú veľmi široká skupina a ešte sme ich mali rozdelených na podskupiny. Alergií je mnoho druhov, sú aj rôzne intolerancie. Rozdelili sme ich na ľudí so sennou nádchou, atopickým ekzémom a s alergickou astmou. Účastník experimentu je pred komisiou a tá je pre človeka veľmi silný stresový podnet, ktorý nevie ovládať - najmä, keď mu prirodzene záleží na tom, aký výkon podá a ako ho hodnotia. Tiež nekontrolovateľnosť situácie, je sama o sebe stresorom - nikdy nevie čo bude nasledovať.
Koho ste mali v komisii? Okrem psychológov tam boli aj zdravotníci?
Sú tam väčšinou psychológovia a naši starší vyškolení študenti. Pri posudzovaní potrebujeme hlavne psychológov. Zaujímali nás predovšetkým neverbálne prejavy, lebo tam sa prejavuje stres pod menšou kontrolou vedomia. Teda intonácia reči, tempo reči, potreba niečoho sa chytať a iné – tieto prejavy v kontexte situácie môžu potvrdiť, že človek je v strese. Existujú aj takzvaní represori, ktorí sami o sebe hovoria, že sú v pohode, málo úzkostliví, ale telesne sa prejavujú naopak. Väčšinou muži sú takí „že mňa nič nerozhádže“, ale fyziologicky sa prejavujú opačne – vidíme, že reakcia je silná. Tento vzťah sledujeme, aké má dôsledky pre človeka.
K čomu ste dospeli?
K tomu, že alergici majú neadekvátnu reakciu na stres. Stresové systémy sú dva. Jeden sme merali cez biomarker kortizol a ten bol pri alergikoch znížený. Je to stresový hormón, ktorý vás chráni a ktorého hladina sa zdvihne, aby ste mohli podať výkon v záťažovej situácii. Alergici ho mali znížený. Ich telo sa dostáva akoby do pasívnej rezistencie a nereaguje na stres primerane. Akoby ste nemali dostatok energie a sily sa brániť proti stresu. Aj preto sú alergici často unavení. Keď majú sezónu, pri strese sú malátni, nezaujíma ich práca, vzťahy, záujmy, telo je spomalené, aj myslenie.
Ako zareaguje zdravý človek, keď má dostatočnú hladinu kortizolu?
Má adekvátne zvýšenú reakciu na stres. Je to prirodzený obranný mechanizmus organizmu na záťažovú situáciu. Samozrejme je to výhodný stav len na krátky čas, preto je chronický stres taký nepriaznivý.
Čiže si vie poradiť?
Je to jeden z dôležitých parametrov, aby človek vedel adekvátne reagovať na stres. Druhý stresový systém je sympatikusový systém – keď máte zvýšený tep, zvýšenú frekvenciu dychu, potíte sa, zreničky sú rozšírené. Pri väčšine parametrov sa nám ukazuje rovnaká tendencia k pasivite u alergikov, ako pri kortizole. To nám nesedí s modelom, ktorý riešia naši kolegovia v Drážďanoch, pracujú s atopikmi a prezentovali model, kde hladiny kortizolu sú znížené, ale prejavy sympatikového stresového systému sú zvýšené. My sme zas zistili, že sú znížené. Prejavilo sa nám to ako v laboratórnych podmienkach, tak aj v prirodzených. Je to niečo, s čím sme nerátali, nový výsledok. Snažíme sa nájsť interpretácie, čím je to spôsobené, prehodnocujeme, ako telo reaguje, stresový systém je pravdepodobne veľmi dynamický.
Alergici boli rozdelení do skupín podľa stupňa závažnosti alergie aj kombinácií. Je to teda tak, že čím ťažšia alergia, tým ťažšie človek zvláda stres?
Stres skúmajú spolu s ďalšími odborníkmi aj technikmi Zdroj: Maňo Štrauch
Ťažšie je mätúci pojem. Precíznejšie je charakterizovať tohto človeka ako pasívnejšieho. Úlohu tu zohráva závažnosť aj počet alergií. Ich telo sa prejavuje, akoby bolo v chronickom strese.
Ako fyzicky vyzerá znížená reakcia alergika na stres?
Na to, aby ste podali výkon, musí byť telo nabudené. Idete na skúšku a nedokážete sa sústrediť, vyburcovať k výkonu. Alergici zlyhávajú v sociálnom strese, no taktiež v kognitívnom výkone. Tento kognitívny výkon sme robili ako druhý stresový protokol.
Čo ste zisťovali v ňom?
Sledovali sme najmä pracovnú pamäť, pozornosť aj flexibilitu myslenia. Tam sa tiež ukazuje tento deficit. Je to niečo ako celkové utlmenie, spomalenie. Telo nedokáže adekvátne reagovať na výzvy a podnety. Je to zovšeobecnené a snažíme sa jednotlivé oblasti rozoberať, analyzovať. Konkrétnejšie môžeme tvrdiť, že v situácii, ktorá je pre alergika alebo vysoko úzkostlivého jedinca relatívne dobre kontrolovateľná a štrukturovaná, majú títo jedinci schopnosť efektívne využívať svoje kognitívne zdroje, kým na druhej strane v situáciách, ktoré sú zložitejšie, viac záťažové, majú tendenciu vykazovať nedostatočný výkon.
Petra Soláriková v laboratóriu Zdroj: Maňo Štrauch
V čom ešte sa prejavuje väčšie zlyhávanie alergikov pri strese?
Pri psychických funkciách, ako sú stratégie zvládania stresu, sa potvrdilo, že používajú vyhýbavé spôsoby. Nejdete po probléme, ale skôr sa mu radšej vyhnete. Je to obranná reakcia tela, že sa nechce vystavovať stresu, lebo vie, že ho nezvládne. Je to adaptačná funkcia organizmu. Organizmus sa touto stratégiou snaží šetriť energiou, avšak oberá vás o zdolanie výziev. Ak chcete byť úspešní, musíte prekážku zvládnuť, nie od nej ujsť.
Ako je to pri slabších alergikoch? Zvládajú stres lepšie?
Čím je menej závažná alergia, čím menší počet diagnóz, tak zlyhávajú menej a nie vo všetkých (fyziologických, emocionálnych, kognitívnych) oblastiach.
Ako dlho robíte tento výskum?
Teraz tretí rok. Najprv sme riešili, ako reagujú na sociálny stres, potom ako zvládajú v strese kognitívny výkon. Všetkých účastníkov experimentu máme detailne psychologicky zmapovaných – o každom máme „psychologické rtg. snímky“: informácie týkajúce sa ich osobnosti, temperamentu, emocionality, kognitívneho výkonu a iné premenné. Vieme aj ako reagujú v laboratórnych a prirodzených podmienkach.
Máte naplánované pokračovanie?
Výskum stále prebieha. Ľudia si žijú svoje životy. Keď zadajú, že majú stresový deň, tak vtedy robia úkony, ktoré my požadujeme – robia si odbery, merajú si aktivitu srdca cez prenosnú sondu, píšu zápisy, akú majú náladu, či aké udalosti zažili. Výskum prebieha aj v pokojný deň. Pri skúmaní stresu je žiaduce poznať aj reakciu na relax, ako dokážu telo a psychika z oddychu vyťažiť. Stáva sa, že dovolenka môže byť paradoxne ešte väčší stres ako práca, tomu všetkému sa venujeme hlbšie.
Ako hľadáte týchto ľudí?
Musia to byť ľudia s potvrdením o tom, že majú alergiu, preto spolupracujeme aj s alergológmi, ktorí ich k nám posielajú. No máme ich pomerne dosť aj medzi študentmi.
Vy ste popísali stav istej zdravotne znevýhodnenej skupiny obyvateľov. Ako môžu psychológovia pomôcť alergikom, dať návod ako lepšie zvládať stres?
To je aj súčasť nášho projektu, že sa snažíme optimalizovať ich stresovú reakciu. Najprv však tomu predchádza dôkladné poznanie, ako zvládajú stres. Je to náročné, ale napríklad sme pilotne skúšali prístroj, v ktorom sa človek učí cez senzor, ktorý ma na prste, ovládať vlastným telom hry a animácie. Senzor zachytáva reakciu srdca, hra napríklad pokračuje až vtedy, keď sa reakcia srdca spomalí. Na základe biologickej spätnej väzby vás hra učí poznávať vlastné reakcie.
Táto pomôcka sa dá bežne kúpiť?
Áno, orientačne stojí 200 až 500 eur. Toto je však na komerčné použitie, žiaľ nevieme zasahovať do nastavení a musíme sa spoľahnúť na výrobcu. Budeme sa snažiť vytvoriť príručku, ako takéto techniky čo najoptimálnejšie využiť v prospech našich dobrovoľníkov.
Prístroj, ktorý pomáha krotiť stres Zdroj: Maňo Štrauch
Jednou z ciest ako alergikom pomôcť lepšie zvládať stres sú napríklad aj takéto pomôcky?
Áno, ale snažíme sa vyvinúť aj vlastné postupy na základe výsledkov, ktoré máme. Klasické meditácie či jogové cvičenia tiež pomáhajú. Ale nedokážeme zatiaľ identifikovať špeciálnu stratégiu len pre alergikov. Nechceme ich zvonku umelo aktivovať, ale chceme, aby si telo samo našlo regulatívne systémy, aby dokázali zvládať zložité situácie. To je však zatiaľ iba veľká výzva, máme nejaké indície a odporúčania podľa osobnosti a temperamentu jedinca.
Skúste sformulovať jednoduchý návod. Čo napríklad poradíte vyťaženým manažérom s alergiou, ak ich niečo vystresuje a dostanú sa do stavu apatie. Čo by mali urobiť? Lebo problém nezmizne a stále bude pred nimi...
Poznať vlastné pocity, vlastné telo a snažiť sa regulovať stresy, ktoré prichádzajú. Prehodnotiť svoj život – ak ma čaká niečo náročné, zhodnotiť vlastné sily a naplánovať to tak, aby som dokázal prísť regenerovaný. Ak sa necítim dobre, nejdem do vecí, do ktorých nemusím. Pri vysokom manažmente ide o veľký výkon, často dochádza potom k takzvanému vyhoreniu. Ale každý máme svoju kapacitu a musíme si ju vedieť správne regulovať. Vložiť čo najmenej energie do čo najlepšieho výkonu.
Čo sú podľa vás najväčší a najúčinnejší krotitelia stresu? Relax alebo tabletky?
Naučiť sa správne relaxovať tak, ako je to pre nás vhodné, je relatívne veda. Ak už je veľmi vážny problém, tak pomôže aj medikament. Tu však je riziko závislosti ako aj brzdenia prirodzenej schopnosti naučiť sa regulovať stres poznaním vlastného tela a pocitov. To je ako s antibiotikami, že si ich niektorí zvyknú dať dokonca aj na vírusové ochorenie, aby boli čo najrýchlejšie v práci. Ale telo by to zvládlo aj samo, ak by na to malo dostatok času. Medikamenty tiež oslabujú prirodzenú obranyschopnosť organizmu. Treba si „upratať v hlave“ a riešiť len to, čo je pre vás naozaj dôležité. Ale kto má na to dnes čas? Často sa človek zastaví, až keď je chorý, vtedy treba prehodnotiť, čo ďalej so životom.
Čo je teda takým univerzálnym krotiteľom stresu?
Práca na sebe. Je to ťažké a nie každému sa do toho chce ísť. Treba poznať vlastné telo a či je daná situácia pre vás dôležitá. Keď sa to naučíte, nepotrebujete nič zázračné. To stačí ku komplexnej zmene. Ak viete vyhodnotiť, že toto pre vás nie je dôležité, nemíňajte energiu. Ak sa nasilu prekonávame, vráti sa nám to.
Akú úlohu dnes hrá stres v spoločnosti? Je stres aktuálne to, čo riešia psychológovia najviac?
Psychológia má široké pole tém, ktoré rieši. Určite je to jedna z tém, ktorá je aktuálna, a treba sa jej venovať, ale s dôrazom na interdisciplinaritu, lebo my psychológovia si sami nedokážeme odpovedať na mnohé otázky. Experimenty realizujeme v spolupráci s technikmi, praktickými lekármi a vedcami z oblasti fyziológie a endokrinológie. Ako najväčší stres súčasnosti vnímam informačný šum a preťaženie ľudí. V súčasnosti ide o úplne iný typ stresu ako mali naši predkovia, ktorí boli skôr fyzicky zaťažení. My riešime, že v Japonsku sú záplavy, aj keď to pre nás nie je dôležité. Viete to, ale čo s tým urobíte?
Sme teda extrémne zahltení informáciami...?
Áno, absolútne. Keď ste normálne emocionálne zdravý človek, tak vám to nie je jedno, zamyslíte sa nad tým, je vám to ľúto, ale je to zaťažujúca informácia, ktorá nie je pre vás potrebná. Keď si chcem oddýchnuť, tak nečítam ani sociálne siete, ani nesledujem správy, lebo ak už sa k tomu dostanete, chcete tomu rozumieť, ale načo, ak to pre vás nie je podstatné vedieť?
Petra Soláriková o výskume stresu Zdroj: Maňo Štrauch
Mozog je potrebné nechať oddýchnuť?
Je to ťažké, lebo on neustále musí niečo riešiť. Keď nemá podnety, tak on si ich vymyslí. Keď ste veľmi dlho zavretí v tme, tak sa dostavia halucinácie, mozog stále musí spracúvať informácie. On ich má dosť, ale dnes mu ich dávame toľko, že potom nevie, čo z toho je dôležité, to si už musíte zregulovať sami. Sú, samozrejme, aj ľudia, ktorí majú radi veľa informácií, ale zas ich možno neriešia do hĺbky. Musíte poznať seba, či vám stačí veľa a povrchne alebo vám stačí jedna vec a chcete sa v „nej vŕtať“. Nenechať sa rozladiť trendmi, lebo každý vás do niečoho tlačí – spoločnosť, rodičia, zamestnávateľ. Treba sa držať toho svojho aspoň vo voľnom čase.
Aké máte plány do budúcna? Aký výskum by ste chceli robiť? Budete sa naďalej venovať stresu?
Aj tomu, ale mám tak trochu „perfekcionistickú povahu“, ktorú musím čiastočne krotiť. Chcela by som dotiahnuť aspoň jednu vec, ktorá dokáže zľahčiť život alebo priniesť také poznanie, ktoré pomôže človeku, že si bude vedieť poradiť. Niečo univerzálne, čo dokáže na všetkých úrovniach zabezpečiť čo najväčšiu psychickú a fyzickú rovnováhu. To je môj sen, asi veľmi idealistický. Nikdy to nejde bez vynaloženej energie. Aj keď chcete meditovať, tak prvé dni je to veľmi ťažké. Potom to už ide samo. Ale kým sa dostanete k tomu, aby vám to pomáhalo, musíte vynaložiť silu. Nemali by sme v spoločnosti hneď chcieť všetko rýchlo, lebo nás tlačí doba – k veľmi rýchlemu výkonu hoci aj nekvalitnému. Ale život máme iba jeden, tlak na výkon nie je prospešný.
Učíte a venujete sa vede na Slovensku. Pôsobili ste aj v zahraničí?
Dlhodobejšie zatiaľ nie, len krátkodobé pobyty.
Chcete zostať na Slovensku alebo odísť do zahraničia?
Cestovať do zahraničia určite áno, je to veľmi dôležité kvôli poznatkom. Ale v súčasnosti mám s výskumami veľa úloh, pri zabezpečovaní experimentov musím byť často aj manažér, či ekonóm alebo právnik... Už len vytvoriť laboratórium psychofyziológie bolo také náročné, že to mne a kolegom z tímu zobralo veľa energie, ale stálo to za to. Cítila som neúmerne veľkú záťaž v rámci spoločenských vied presadiť interdisciplinárnu spoluprácu. Chcem, aby sme prerazili s niečím, čomu sa systematicky venujeme. Na jednu vec sa intenzívne sústreďujeme tak posledných 5-6 rokov. Stresu sa teraz venujeme tak kvalitne, že dokážeme komunikovať so svetovými odborníkmi na podobnej úrovni a to je cieľ.
Ak teda budete cestovať, tak iba nakrátko, lebo prioritou je toto vaše pracovisko?
Áno, cestovala som krátkodobo, nemohla som to tu opustiť, teraz sa už náš tím našťastie rozrastá. Veda je pre mňa poslanie a polovicu času trávim učením. Dnes je zvláštny fenomén, že musíte mať vysoký štandard, super auto, nový mobil, chodiť na dovolenky k moru do päťhviezdičkového hotela... Ja osobne to nepotrebujem, teda nepotrebujem až toľko peňazí. Nie je teda pre mňa motivácia chodiť do zahraničia kvôli zárobkom. Skôr potrebujem, aby boli peniaze na výskum tu doma.
Zháňajú sa peniaze na spoločenské vedy ťažšie ako na prírodné?
Musíme vydávať viac energie a presviedčať, že to má zmysel. Prírodné vedy pracujú s exaktnejšími faktami a ich metódy sú objektívnejšie. Cez naše experimentálne bádania chceme, aby problematika stresu bola tak z psychologického, ako i biologického hľadiska jednoznačne uchopená a ukotvená s možnosťou ho optimalizovať.
Takže zostávate robiť vedu na Slovensku?
Zatiaľ určite áno. Myslím si, že niekedy aj to, že nemáte dostatok peňazí a možností, vám pomáha rozvíjať väčšiu kreativitu a spôsobí, že podáte väčší výkon. Keď ste veľmi dobre vyspatá a zrelaxovaná, tak nepodávate veľmi dobrý výkon, ale keď ste mierne deprimovaná, tak vtedy je výkon najlepší. To funguje aj pre nás výskumníkov.
Nehýčkajte nás, lebo nebudú výsledky?
Áno, ale zas nežeňte nás do extrémov. Ale takéto uvažovanie môže byť aj výsledkom môjho urputného snaženia nájsť i v ťažšie fungujúcich veciach dobrú stránku a zmysel.
