Čo sa dočítate v rozhovore:
- čo robí s ľudskou psychikou fungovanie v uzavretej skupine,
- prečo sa dospelí ľudia správajú v karanténe ako deti a ako tomu zabrániť,
- sociálne siete dokážu pomôcť, ale nie sú dostatočným riešením izolácie,
- kľúčové je nastaviť si v skupine spoločné a zmysluplné ciele.
Sú zavreté školy, mnohé pracoviská, ľudia majú obmedziť sociálny kontakt na minimum. Z mladších generácií zažil podobnú situáciu asi málokto – celé rodiny teraz spolu trávia celé dni. Vzhľadom na vývoj v Číne či Taliansku to bude trvať zrejme viac ako dva týždne. Čo to bude znamenať pre ľudskú psychiku?
Nie je to úplne exotická situácia pre každého. Sú ľudia, pre ktorých to nebude nová situácia – pacienti, ktorí zažili dlhodobú hospitalizáciu, turisti, ktorí dlho cestovali v malej skupine či ľudia, ktorí absolvovali nejaké intenzívnejšie tréningy, napríklad v armáde. Ľudia na lazoch a v osadách, malé náboženské skupiny to poznajú tiež. Nepozerajme sa na to ako na niečo mimoriadne katastrofické, čo by malo v nás vyvolávať paniku.
Je to predsa len niečo iné, keď je tomu vystavená naraz veľká časť populácie.
Áno, sme tomu vystavení masovo. No poznáme javy, ktoré nás čakajú. Môžeme sa oprieť o skúsenosti a prax tých ľudí, ktorí majú osobnú skúsenosť so životom v malej, relatívne izolovanej sociálnej skupine a môžeme z nich čerpať. Sú to tiež popísané veci a to, čo o tom vieme, nám vie pomôcť prekonať toto dočasné obdobie.
Psychológ R. Uhnák je predsedom Slovenskej spoločnosti pre koncentratívnu pohybovú terapiu Zdroj: N. Uhnák
Čo nás teda čaká?
V malej skupine sa vytvorí špecifická klíma, ktorá je typická intenzívnymi emóciami, vyplavuje sa veľké množstvo emócií. Ľudia sú na malej ploche celý deň, čím sú vystavení intenzívnemu sociálnemu kontaktu. Tie prináša aj bežný život, napríklad v štvorčlennej rodine so školopovinnými deťmi, ale teraz sú tie interakcie a emócie zosilnené. Každý má svoju osobnú históriu, históriu vzájomných sporov, ktoré sú viac alebo menej vyriešené a to sa vyplavuje na povrch. Vo vzduchu je zrazu viac neistoty, smútku, hnevu, ale aj vzrušenia a radosti.
Zo života vypadnú obvyklé zvládacie mechanizmy, napríklad možnosť ventilovať si emócie mimo domu, rozpustiť ich v pracovnom napätí, športom alebo rozhovorom na pive s kamarátmi.
Emočný virvar je pod lupou, koncentrovaný. Aj preto, že nám zo života vypadnú obvyklé zvládacie mechanizmy, napríklad možnosť ventilovať si emócie mimo domu, rozpustiť ich v pracovnom napätí, športom alebo rozhovorom na pive s kamarátmi.
Aké dôsledky to má, ako sa to prejavuje v praxi?
Z pozície rodiča nám pri raňajkách zrazu čoraz viac vadí, ak dieťa pri jedle mľaská, nesprávne sedí alebo vymýšľa, že chce jesť niečo osobitné alebo jesť vôbec nechce. Môže to prerásť až do ostrej výmeny názorov či neadekvátnych trestov. Vieme ako bizarne malicherní vedia byť izolovaní ľudia, škodiť si, alebo naopak koľko vášní a pozitívnych emócií vie priniesť dynamika malých skupín.
Môžete uviesť nejaké príklady?
Predstavte si uzavretý internát, na ktorom prebieha prvá romantická láska. Sú tu silné prejavy akýchkoľvek emócií, nečakane sa striedajú, náhle vzplanú a rýchlo odídu. Týždňová turistika alebo lyžovačka na chate. Začínajú sa diať intrigy, dochádza k nevere, medzi pármi vznikne kríza, príde k dezilúzii o tom druhom, k rozpadu priateľstiev. Pritom to nie je pre tých ľudí typické, správajú sa inak, ako keď sú v bežnej spoločnosti a vedú bežný život. Alebo dlhodobý vzťah pacient – ošetrovateľ v domácnosti.
Muž so starou vojenskou plynovou maskou na tvári z dôvodu šíriaceho sa koronavírusu čaká na metro v Prahe 17. marca 2020. Zdroj: TASR
Dejú sa veci, pri ktorých sa rozum zastavuje, napríklad opatrovateľ sa uchýli k extrémnemu násiliu alebo pacient ide na hranu, zneužíva situáciu a manipuluje s ošetrovateľom, skúša hranice. Správa sa ako dieťa, ktoré sa snaží mamu v obchode zmanipulovať, aby mu kúpila sladkosti. Dôvodom nie je osobnosť, povaha – je to daň dynamike malej skupiny. Vraciame sa do vývinovo nižšieho stupňa správania sa. Existencia v malej skupine v nás oslabuje dospelého a posilňuje v nás dieťa.
Prečo sa to deje?
Odborne? Na to majú psychológovia rôzne pohľady. Podľa mňa sa podvedome vraciame do detských čias, do rodiny, v ktorej sme vyrastali. Boli sme malí, odkázaní na rodičov, celý náš život sa odohrával v malej skupine. Súčasná situácia je v tomto veľmi podobná a dôsledkom je, akoby boli zrazu v rodine štyri deti a nie dve.
Náš pocit nepohodlia rastie až do pocitu ohrozenia a to vyvoláva agresiu.
Ďalší dôvod je obmedzovanie našich túžob a potrieb, čo v nás vyvoláva agresiu. Ak žijeme na obmedzenom priestore v intenzívnom kontakte s inými ľuďmi, narážame na seba, obmedzujeme sa a nedokážeme uspokojovať vlastné potreby. Hoci tých ľudí často milujeme, náš pocit nepohodlia rastie až do pocitu ohrozenia a to vyvoláva agresiu. Ak nezaujmeme opatrenia, aby sme si s touto nevedomou regresiou poradili, môže sa to skončiť zle.
Čo s tým?
Môžeme to nechať na voľnobeh s rizikami, že sa budeme správať čoraz viac ako deti, egocentricky a bez zvažovania dôsledkov. To prinesie veľmi vážne konflikty až fyzické násilie. Ak si chceme manželstvo, vzťahy a priateľstvá zachovať, musíme mať cieľ. Spoločný cieľ, na ktorom budú všetci konštruktívne pracovať a správne rozdelenie rolí a úloh. Ten nám pomôže si v skupine zachovať chladný rozum, pomôže nám správať sa konštruktívne a dospelo.
Norbert Uhnák, psychológ a psychoterapeut Zdroj: N. Uhnák
Aké ciele by to mali byť?
Nič zložité. Spoločná vychádzka, jej príprava, výber destinácie. Príprava jedla. Čo budeme jesť a následne rozdelenie úloh. Kto pôjde na nákup, kto bude variť, kto pripraví a umyje riady, kto vyhodí odpadky. Zvládnutie úloh do práce a do školy. Ako si rozdelíme čas pri počítači, koľko času si vyčleníme na home office a koľko na úlohy a na hranie sa. Ciele a pravidlá nám pomáhajú sa správať dospelo, udržať progres a neupadnúť do regresu.
V čom spočíva správne rozdelenie rolí?
No asi nepošleme trojročné dieťa na nákup alebo krájať zemiaky ostrým nožom. Zvládne však vyhodiť šupky od zemiakov do koša alebo niečo upratať. Dôležité je, aby bol každý zapojený, aby videl zmysel svojho konania a úloh. To je celé.
Spomínali ste chýbajúcu možnosť ventilácie emócií cez odchod z domu do pracovného kolektívu alebo za kamarátmi. Ako túto možnosť nahrádzajú sociálne siete?
Tie môžu byť veľmi užitočné. Možnosť komunikovať s priateľmi alebo blízkymi cez siete alebo videohovor prináša do uzavretej skupiny nový vietor, môže priniesť nové ciele alebo rozpustiť negatívne emócie. Je to však pomôcka, nie riešenie. Ak sa členovia domácnosti uzavrú s mobilmi každý do inej izby, nenahradí to spoločné ciele a aktivity. Skôr či neskôr sa stretneme napríklad pri chladničke alebo v posteli a mali by sme byť schopní si niečo povedať, nemať medzi nami prázdno.
Koronavirus v Košiciach, obchod Zdroj: TASR
Čo prechádzky a výlety do prírody?
Tam platí to isté. Ak sa členovia rodiny rozpŕchnu bez spoločne definovaného cieľa, tak to je dočasné vyhnutie sa interakcii, ktorá skôr či neskôr príde. Ak sa rodina alebo pár dohodnú, že idú spolu behať, urobia si malú domácu olympiádu alebo si rozdelia úlohy – kto pôjde na poštu, kto nakupovať, potom je prechádzka a šport spôsobom dosahovania cieľov, ktoré nás spájajú a napĺňajú naše vzťahy.
Pomôžu vyvarovať sa vzájomným konfliktom nejaké psychohygienické cvičenia?
Samotná psychohygiena je veľmi individuálna vec, pretože každý si dobíja baterky inak, neexistuje jeden recept pre každého. Ako nástroj na ventilovanie napätia je to dobrá cesta, ale malo by to byť založené na spoločnej dohode. Ak si napríklad urobíte poldennú meditáciu alebo pôjdete behať, zatiaľčo ten druhý vo vzťahu sa bude cítiť osamelo, tak vám to večer spočíta a efekt psychohygieny je fuč.
Môže to byť veľmi konštruktívne obdobie, kedy sa vyjasní veľa vecí vo vzťahu.
Téma je prežiť a fungovať v dobrom spolu. Chcel by som podčiarknuť, že práve krízová situácia môže do vzťahu priniesť veľa dobrého a konštruktívneho. Ľudia sú viac spolu, nie sú vyrušovaní prácou, cestami a môžu si ujasniť mnohé veci. Môže to byť veľmi konštruktívne obdobie, kedy sa vyjasní veľa vecí vo vzťahu, odbúra sa balast, aktivuje sa priestor na plnenie spoločných vízií. Mnohé vzťahy sa asi rozpadnú, tak už to chodí, ale do mnohých vzťahov môže krízová situácia priniesť veľa dobrého. V tomto som optimista.
Psychológ Norbert Uhnák pôsobil v FNsP Ružinov či na klinike Retest Zdroj: N. Uhnák
Kto je Norbert Uhnák
Klinický psychológ a psychoterapeut, osem rokov pracoval na Dennej psychiatrickej nemocnici v Ružinove, štyri roky v zariadení pre liečbu drogových závislostí, od roku 2005 podniká v oblasti poskytovania psychologických a psychoterapeutických služieb.
