Európsky parlament dnes tesnou väčšinou odsúhlasil dočasné zaradenie jadrovej energie a zemného plynu medzi takzvané zelené investície. Europoslanci tak nepodporili námietku proti zaradeniu určitých aktivít spojených s jadrom a plynom medzi environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Taxonómia je systém klasifikácie ekonomických aktivít z ekologického hľadiska. Komisia navrhla, aby sa niektoré činnosti súvisiace s fosílnym plynom a jadrovou energiou klasifikovali ako prechodné činnosti, ktoré prispievajú k zmierňovaniu klimatických zmien. Toto zaradenie je časovo obmedzené a závisí od osobitných podmienok a požiadaviek na transparentnosť.
Fiala: Prvý úspech českého predsedníctva
V stredu 6. júla predstúpil pred plénum v Štrasburgu český premiér Petr Fiala, ktorý predstavil priority českého polročného predsedníctva v Rade ministrov. K jednej z hlavných priorít patrí práve energetická bezpečnosť EÚ. Po jeho prejave zhodou okolností nasledovalo hlasovanie práve o taxonómii. Zaradenie jadra a plynu medzi udržateľné investície je podľa premiéra Fialu dobrou správou nielen pre Českú republiku, ale aj pre viacero členských krajín únie, pretože práve tieto dva zdroje energie podľa neho predstavujú jediné nástroje, ako v nasledujúcich rokoch dosiahnuť spoločné klimatické ciele. „To, čo sa tu práve odohralo, umožňuje Českej republike využívať jadro ako podporovaný čistý zdroj, a to má pre nás zásadný význam," povedal s radosťou v hlase český premiér Petr Fiala bezprostredne po hlasovaní europoslancov a dodal, že to považuje za prvý úspech začínajúceho sa českého predsedníctva.
Za určitých podmienok môže byť súčasťou mixu aj energia z plynu a jadra, čo podľa komisie uľahčí súkromným investorom investovať peniaze do oboch.
Delegovaný akt z dielne Európskej komisie dopĺňa taxonómiu udržateľných zdrojov, ktorá má smerovať súkromné investície do činností, ktoré sú potrebné na dosiahnutie klimatickej neutrality. Taxonómia je dôležitým ukazovateľom predovšetkým pre investorov či pre finančné trhy, do ktorých oblastí sa im oplatí dlhodobo investovať z hľadiska boja proti globálnemu otepľovaniu. Má tiež odlíšiť aktivity, ktoré sú skutočne udržateľné a nielen na papieri („greenwashing“).
Slovenskí europoslanci neboli v názoroch jednotní.
Jurzyca: Som spokojný
„S hlasovaním som spokojný, nielen z hľadiska Slovenska, ale aj z hľadiska celej EÚ. Myslím si, že je to dobrá cesta aj k tomu, aby sa udržal ekonomický rast, aby neboli sociálne nepokoje a súčasne, aby sme čistili životné prostredie," vyjadril sa po hlasovaní europoslanec Eugen Jurzyca (SaS/ECR).
Beňová: Je to dobrý kompromis
Europoslankyňa Monika Beňová (Smer/S&D) považuje komisiou navrhnutý výpočet udržateľných zdrojov, ako aj nadväzujúce znenie delegovaného aktu za dobrý kompromis. „Je v súlade s princípom subsidiarity a právom na vlastný energetický mix pre jednotlivé členské štáty pri dosahovaní existujúcich klimatických cieľov. Zabezpečuje totiž podporu aj pre konvenčné zdroje energie schopné objektívne prispievať k stabilite európskych prenosových sústav a zabrániť vzniku dramatických situácií, vrátane rozsiahlych blackoutov. Ich hrozba v Európe je v súvislosti rozvojom nestabilných obnoviteľných zdrojov energie a naopak pokračujúcim odstavovaním blokov atómových elektrární v Nemecku, bohužiaľ, stále viac reálna," argumentuje.
Hojsík: Spôsobí to viac škody ako úžitku
Europoslanec Martin Hojsík (PS/RE) je jedným z autorov námietky. Dôvodom je, že prijatie tohto delegovaného aktu podľa neho spôsobí viac škody, než úžitku. „Taxonómia mala byť nástrojom transparentnosti, mala zabrániť greenwashingu, a členským krajinám vrátane Slovenska mala priniesť financie do zelených zdrojov energie, ale aj do ďalších oblastí vrátane cirkulárnej ekonomiky. No, žiaľ, rozhodnutie komisie zaradiť fosílny plyn ako „prechodne udržateľný” ide presne opačným smerom. Peniaze aj z našich daní by mali ísť na rozvoj zdrojov energií prospešných pre klímu, a nie na ďalšie prehlbovanie klimatickej krízy a už vôbec nie na podporu Ruska. Závislosť od fosílneho plynu je navyše jednou z príčin rastu cien energií.“
Bilčík: Delegovaný akt nie je prijateľným celoeurópskym riešením ani v prípade plynu
Vladimír Bilčík (Spolu/EPP) nepodporil delegovaný akt EK. Má na to až tri dôvody.
„Prvý dôvod sa týka nerovných podmienok pre investície v oblasti jadrovej energetiky. V prípade, že by navrhovaná taxonómia prešla, tak by z nej ekonomicky mohli ťažiť len niektoré členské štáty. V rámci jadrovej energetiky by profitovali len tie krajiny, ktoré majú bezpečnú infraštruktúru na skladovanie jadrového odpadu alebo ju plánujú vybudovať do roku 2050, čo v súčasnosti spĺňa len Francúzsko, Švédsko a Fínsko. Na základe týchto podmienok je otázne, ako taxonómia pomôže napríklad Slovensku pri investíciách do jadrových elektrární. Druhým dôvodom je, že delegovaný akt nie je prijateľným celoeurópskym riešením ani v prípade plynu: Európska komisia stanovila niekoľko kritérií aj pre plynové elektrárne, ktoré však v súčasnosti spĺňa len minimum krajín ako napríklad Nemecko, zatiaľ čo väčšina členských krajín spĺňa len časť alebo nespĺňa žiadne podmienky, čo znamená, že by nemohli využívať zdroje na energetickú transformáciu z uhlia na plyn. Navyše, taxonómia nepokrýva investície do alternatívnych plynových ciest a infraštruktúry, ako sú LNG terminály, čo v praxi znamená, že sa môže predĺžiť závislosť EÚ od ruského plynu na dlhé roky dopredu. To je presný opak toho, po čom voláme v snahe zastaviť ruskú agresiu voči Ukrajine a v úsilí odstrihnúť sa od plynu z Ruska v najkratšom možnom čase. Tretím dôvodom je obídenie štandardných rozhodovacích procesov Európskou komisiou. Delegované akty majú v legislatívnom procese Európskej únie technický charakter, no nová taxonómia je dôležité politické rozhodnutie, ktoré má dôsledky pre veľký objem investícií v súkromnom sektore. Európska komisia pri príprave delegovaného aktu podľa môjho názoru nespolupracovala dostatočne ani s Európskym parlamentom ani s členskými štátmi pri analýze a konzultáciách o jeho možných dôsledkoch. Táto skutočnosť je zvlášť dôležitá aj v aktuálnom kontexte pokračujúcej ruskej agresie voči Ukrajine.“
Hajšel: Je jasné, že nejde o zelené a ani stopercentne udržateľné zdroje energie
„Ak by sme čelili situácii spred polroka, keď Komisia navrhla rozšíriť taxonómiu aj o plyn a jadro, námietku voči tomuto kroku by som podporil. Ale vzhľadom na vývoj na trhu s energiami, a vôbec čeliac energetickým výzvam v dôsledku vojny na Ukrajine, námietku voči zaradeniu jadra a plynu do taxonómie podporiť nemôžem, lebo by to mohlo oslabiť našu energetickú bezpečnosť, vytvoriť tlak na ďalšie zvyšovanie cien a prehĺbiť chudobu," povedal Robert Hajšel (Nezávislý/S&D). Je podľa neho jasné, že nejde o zelené a ani stopercentne udržateľné zdroje energie. „Jadro, ako aj plyn v prechodnom období potrebujeme, najmä v štátoch ako je Slovensko," vysvetlil. „A dokonca, ak ideme nahrádzať ruský plyn a ruské jadrové palivo, potrebujeme aj investície do súvisiacich technológií, napríklad plynárenskej infraštruktúry schopnej prepraviť LNG aj na Slovensko. Zdôrazňujem, že zaradenie plynu a jadra do taxonómie nenúti nikoho, aby do týchto oblastí ozaj investoval. Ale neschválenie tejto taxonómie, beztak už za veľmi prísne nastavených podmienok pre jadro, ako aj plyn, vyšle signál súkromným investorom, že investovať do infraštruktúry súvisiacej s plynom a jadrom sa už neoplatí a tým sa iba zvýši finančný tlak na vlády takých štátov ako Slovensko, ktoré budú o to viac musieť investovať do potrebných technologických zmien z peňazí svojich daňových poplatníkov.“
Štefanec: Pre Slovensko majú jadro a plyn nezastupiteľné miesto v energetickom mixe
Europoslanec Ivan Štefanec tvrdí, že bez jadrovej energie a plynu sú európske ciele zelenej dohody nereálne. „Dlhodobo presadzujem ich zahrnutie do zelenej taxonómie. Pre Slovensko majú jadrová energia a plyn nezastupiteľné miesto v energetickom mixe. V dôsledku ruskej agresie na Ukrajine čelí Európa najkritickejšiemu stavu energetickej bezpečnosti a rastúcim cenám energií. Prechod na nové a udržateľné zdroje však musí mať racionálne základy a zohľadňovať aj mieru schopnosti transformácie trhu tak, aby neohrozovali zamestnanosť a cenovú stabilitu.“
Parlament schválil uznesenie pomerom hlasov 278 za, 328 proti a 33 sa zdržalo sa hlasovania. Na vetovanie návrhu Komisie bola potrebná absolútna väčšina poslancov v Európskom parlamente (353 poslancov). Ak do 11. júla 2022 nevznesie námietku ani Parlament, ani Rada, delegovaný akt o taxonómii vstúpi do platnosti 1. januára 2023, pričom od rovnakého dátumu sa začne aj uplatňovať.
Ďalšie dôležité správy
