„My sme ešte v januári pánovi ministrovi za jeho doterajšie pôsobenie udelili známku tri mínus a to hodnotenie si dodnes nezlepšil,“ dodal člen Rady a Prezídia SKSaPA Milan Laurinc.

„Nevidíme zatiaľ žiadne radikálne zmeny, okrem výmeny niekoľkých predstaviteľov zdravotníckych inštitúcií a riaditeľov niektorých nemocníc, pričom tieto personálne výmeny sú často iba kozmetickou obmenou,“ skonštatovala I. Lazorová. 

„V neposlednom rade je potrebné spomenúť úplnú absenciu motivačných faktorov pre zlepšenie podmienok sestier a pôrodných asistentiek a zvýšenie ich počtu v systéme zdravotnej starostlivosti na Slovensku,“ dodáva M. Laurinc.

Predstavitelia komory však pozitívne hodnotia zriadenie odboru ošetrovateľstva v organizačnej zložke Ministerstva zdravotníctva SR na čele s „ministerskou sestrou“. Naopak, kritizujú rozporuplný návrh vyhlášky o kompetenciách zdravotníckych pracovníkov. Ten rozširuje právomoci zdravotníckych asistentov, s čím však sestry nesúhlasili. 

Spôsobí to podľa nich viac chaosu medzi zdravotníkmi, môže ohroziť poskytovanú zdravotnú starostlivosť a celkovo nevyrieši problém s nedostatkom zdravotníkov. To je tiež ďalšia otázka, na ktorej sa s ministerstvom nezhodli, keďže každá strana udáva rôzny počet pracovníkov, ktorí v rezorte chýbajú.

SKSaPA hodnotí pozitívne to, že minister zdravotníctva Tomáš Drucker sa snaží "záchranárskymi prácami" nájsť finančné zdroje v systéme na základe schváleného rozpočtu či už formou zlepšenia efektivity nemocníc, spotreby liekov, spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, respektíve fungovania záchraniek a zdravotných poisťovní.

„Je však otázne, na aký účel budú tieto ušetrené finančné zdroje určené. Či sa použijú na zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti o občanov, stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov, respektíve opätovne sa dostanú mimo systému zdravotníctva k rôznym finančným skupinám,“ povedala I. Lazorová.

Pozitívne je podľa I. Lazorovej treba hodnotiť novelu zákona o liekoch, kde sa do určitej miery podarilo zamedziť reexportu liekov do zahraničia, či menovanie členov dozorných rád Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Pomerne neisté je podľa nej pôsobenie dozorných rád v nemocniciach, nakoľko nie je jasná ich pozícia ani kompetencie.

M. Laurinc označil súčasnú komunikáciu s ministrom zdravotníctva za „vlažnú“.

„Musíme však pozitívne hodnotiť to, že má snahu komunikovať, s čím sme sa v predošlom období stretli len ojedinele,“ zdôraznil. „Teší nás, že predstavitelia sestier dostali priestor participovať na projektoch, ktorých cieľom je zlepšiť sústavné vzdelávanie, aktualizovať špecializačné študijné programy, pomenovať kompetencie, či navrhnúť odmeňovanie podľa zásluhovosti, avšak zásadné otázky zlého fungovania zdravotníckeho systému , na ktoré sme poukázali, sa tým nevyriešia,“ uzavrela I. Lazorová.