Napriek tomu utečenci z aktuálnej imigračnej vlny prichádzajúci prevažne z islamských krajín vyvolávajú u mnohých ľudí na Slovensku vyvolávajú strach a hnev, pretože sa vraj chcú priživiť na sociálnom systéme. V realite dostanú žiadatelia o azyl na Slovensku strechu nad hlavou, posteľ, základné hygienické potreby a vreckové 40 centov na deň.
Kto pracuje v prospech tábora, ten si môže vreckové zvýšiť do 1,20 eura. Deti dostávajú 27 centov. Zákon ešte v táboroch garantuje zdravotnú, sociálnu a psychologickú starostlivosť, prípadne drobné kultúrne či športové vyžitie. Expert na islam Attila Kovács tvrdí, že Slovensko na integráciu ľudí vyznávajúcich islam nie je pripravené a že si zamieňame pojem integrácia s pojmom asimilácia.
Malá časť, dve desiatky utečencov z aktuálnej migračnej vlny, je od štvrtka na Slovensku v Gabčíkove. Nežiadajú o azyl u nás, ale v Rakúsku. Slovensko ich dočasné ubytovanie ponúklo ako pomoc pri zvládaní náporu v rakúskych utečeneckých táboroch. Keď sa rozhodne o ich azyle, vrátia sa do Rakúska.
Náklady na ich pobyt podľa ministerstva vnútra z väčšej časti hradí Rakúsko. Zaplatí zdravotnú a sociálnu starostlivosť, bezpečnostnú službu, prevozy, vreckové a tiež prípadné škody spôsobené týmito žiadateľmi v ubytovacom zariadení. Slovensko zabezpečuje a platí ubytovanie a stravovanie.
Gabčíkovčania prítomnosť utečencov v obci vopred odmietli v miestnom referende s odôvodnením, že sa boja ohrozenia vlastnej bezpečnosti. Ministerstvo vnútra výsledok referenda nebralo do úvahy. V tábore je pripravených 500 miest, podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka je len na rakúskej strane, akú časť z nich využije.
Na otázku, či Slovensko plánuje s dočasným ubytovaním žiadateľov pomôcť aj iným krajinám ako Rakúsko, rezort vnútra odpovedal pre TREND.sk, že „zatiaľ takúto pomoc poskytujeme iba Rakúsku a uvidíme, ako sa tento model pomoci osvedčí“.
Účastníci protestu proti ignorovaniu referenda o umiestnení imigrantov v Gabčíkove Zdroj: SITA
Sme len tranzitná krajina
Podľa informácií ministerstva vnútra bolo na Slovensku od 1. januára do 31. augusta tohto roka podaných 130 žiadostí o udelenie azylu. V porovnaní so štatistikami iných členských štátov Európskej únie je tento údaj smiešny, preto aj ministerstvo konštatuje, že Slovenská republika je pre utečencov naďalej iba tranzitnou krajinou.
Na území Slovenska sú tri azylové zariadenia - Záchytný tábor v Humennom, Pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi a Pobytový tábor v Rohovciach. Migračný úrad SR v nich má kapacity pre osem stoviek žiadateľov o azyl. V Záchytnom tábore v Humennom je 524 miest, v Pobytovom tábore v Rohovciach je 140 miest a v Pobytovom tábore v Opatovskej Novej Vsi 140 miest. Tábor v Humennom sa však využíva aj na humanitárny transfer utečencov cez Slovenskú republiku, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu.
K 16. septembru bolo podľa ministerstva vnútra v Záchytnom tábore v Humennom 9 žiadateľov o udelenie azylu a 68 utečencov v rámci humanitárneho transferu. V Opatovskej Novej Vsi boli k tomuto dátumu štyria žiadatelia o azyl, v Rohovciach ich bolo 19. Ak by počet žiadateľov o azyl na Slovensku enormne vzrástol, ministerstvo vnútra je pripravené uvažovať aj o zriadení nových azylových zariadení.
Už selektujú sýrskych kresťanov
Premiér Fico verejne vyhlásil, že povinné kvóty Európskej únie pri preberaní časti žiadateľov o azyl Slovensko neprijme. Z konca leta je známy jeho výrok, že azyl sme ochotní poskytnúť dobrovoľne stovke kresťanov zo Sýrie, ktorých si sami vyberieme.
Táto selekcia bola v zahraničí mnohonásobne kritizovaná a označená za diskrimináciu. Na otázku TREND.sk, či sa pri udeľovaní azylu na Slovensku posudzuje aj náboženstvo, ku ktorému sa dotyčný žiadateľ o azyl hlási a či napríklad moslimovia sú pri udeľovaní azylu znevýhodnení, ministerstvo vnútra odpovedalo, že žiadne osoby v konaní o udelení azylu nie sú zvýhodnené ani znevýhodnené z dôvodu náboženskej príslušnosti.
V prípade sto utečencov zo Sýrie ide podľa ministerstva o dobrovoľný príspevok Slovenska v rámci dobrovoľných kvót, ktoré boli schválené. Zároveň však paradoxne dodáva: „Preferujeme v tomto prípade kresťanov preto, lebo si myslíme, že je u nich najväčšia šanca veľmi rýchlo sa integrovať do našej spoločnosti.“ Migračný úrad MV SR už pracuje na výbere týchto ľudí, ktorí by mohli na Slovensko prísť.
Príchod prvých utečencov z rakúskeho Salzburgu do azylového domu v Gabčíkove Zdroj: SITA
Ani Slovensko nie je kresťanské
Špecialista na islam z Katedry porovnávacej religionistiky FF UK v Bratislave Attila Kovács označil vyjadrenia premiéra Roberta Fica o schopnosti Slovenska prijať iba sto utečencov výhradne kresťanského vierovyznania zo Sýrie za neadekvátne a populistické. Kvality a mentalitu potenciálnych imigrantov podľa neho neurčuje len ich vierovyznanie.
„Kresťania a moslimovia zo Sýrie vyznávajú podobné kultúrne a spoločenské hodnoty a ani oni, ani moslimovia z tejto krajiny neznamenajú pre Slovensko reálnu hrozbu,“ hovorí A. Kovács. Slovensko však podľa neho nie je na veľký príchod moslimov pripravené. „Často si mýlime integráciu s asimiláciou, pričom ide o diametrálne rozdielne procesy,“ zdôraznil.
Slovenskú spoločnosť podľa neho tiež nemožno definovať ako kresťanskú. Nemyslí si, že žijeme skutočne podľa kresťanských hodnôt a poukazuje napríklad na to, aká časť ľudí naozaj pravidelne chodí do kostola, odmieta mimomanželskú sexualitu či verí v biblické proroctvá. Slovensko by malo byť občianskou spoločnosťou, ktorá podľa ústavy a zákonov toleruje rôzne náboženské vierovyznania a riadi sa občianskymi hodnotami.
„Podoba a základné hodnoty európskych štátov sú založené na hodnotách osvietenstva, nie kresťanstva. V občianskej spoločnosti, za ktorú sa považujeme, je sloboda vierovyznania, aj islamu, snáď samozrejmosťou, preto si myslím, že aj moslimovia by mali mať možnosť ako kresťania voľne vyznávať a praktizovať svoje náboženstvo,“ dodal. Nevidí to ako prekážku integrácie, tej podľa neho viac bránia vzájomné predsudky a spoločenské, politické či ekonomické faktory.
Časť slovenskej verejnosti má obavy aj z možného ohrozenia terorizmom či islamskými radikálmi v prípade postupnej integrácie väčšieho počtu moslimov z aktuálnej utečeneckej vlny. A. Kovács tvrdí, že ak by mali teroristické organizácie nejaké záujmy na Slovensku, prišli by, aj keby sme neprijali ani jedného utečenca. Nemyslí si však, že by chceli niečo podnikať s pomocou ľudí, ktorí sa na Slovensku nevyznajú, nemajú peniaze a nepoznajú jazyk.
Ako prebieha azylové konanie
Ministerstvo vnútra SR spravidla rozhoduje do 90 dní od začatia konania alebo poskytnutia údajov v prípade narodenia dieťaťa. Lehota na rozhodnutie však môže byť v odôvodnených prípadoch predĺžená. Ak je vydané negatívne rozhodnutie a žiadateľ sa odvolá na súde, je potrebné čakať na výsledok odvolacieho konania. V niektorých prípadoch preto konanie o udelení azylu nie je právoplatne ukončené ani do jedného roka. Žiadateľ o azyl má napríklad právo navštevovať kurzy slovenského jazyka či vstúpiť do pracovnoprávneho vzťahu prípadne podnikať po uplynutí deviatich mesiacov od začatia konania.
Osoby, ktoré nezískajú žiadnu formu medzinárodnej ochrany, sú po splnení zákonných podmienok administratívne vyhostené, prípadne môžu požiadať o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu alebo im môže byť udelený niektorý z pobytov podľa zákona o pobyte cudzincov.
Ak žiadateľ nedostane azyl, ale sú vážne dôvody domnievať sa, že by po návrate do krajiny pôvodu mohol trpieť vážnym bezprávím, ministerstvo vnútra mu môže poskytnúť doplnkovú ochranu v podobe trvalého pobytu na jeden rok. Ak zákonné dôvody trvajú, môže byť opakovane predĺžená na dva roky. Osoba, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana, môže pracovať, pričom sa od nej nevyžaduje pracovné povolenie. Je považovaná za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.
Ak žiadateľ azyl dostane, po právoplatnosti rozhodnutia ostáva v pobytovom tábore len na nevyhnutný čas, kým sa nepripravia podmienky integračného procesu vrátane ubytovania v spolupráci s partnerskou mimovládnou organizáciou. Po odchode z pobytového tábora mimovládna organizácia v spolupráci s migračným úradom dohliada na integráciu azylantov.
Zdroj: Komunikačný odbor MV SR
