V prvej televíznej debate pred nemeckými voľbami zvíťazil u divákov kandidát SPD Scholz

Ochrana klímy, aktuálna situácia v Afganistane, daňová politika, koronavírusová pandémia a možná povolebná koalícia. To boli témy prvej televíznej diskusie kandidátov na budúceho nemeckého kancelára alebo kancelárku — kresťanského demokrata Armina Lascheta, sociálneho demokrata Olafa Scholza a Annaleny Baerbockovej zo strany Zelených.

Takmer dvojhodinovú debatu vysielali v nedeľu večer televízie RTL a n-tv, uviedli agentúry AFP a DPA.

Podľa bleskového prieskumu agentúry Forsa väčšina divákov (36 percent) považovala za víťaza prvej z troch televíznych debát kandidáta SPD Scholza. Druhá skončila s 30 percentami Baerbocková a tretí s 25 percentami Laschet.

Diskutovali aj o Afganistane

V súvislosti s Afganistanom žiadali všetci kandidáti vyvodenie politických dôsledkov. Laschet a Scholz sa vyslovili za lepšie vybavenie armády (Bundeswehr), zatiaľ čo Baerbocková vyzvala na aktívnejšiu zahraničnú politiku.

Podľa Lascheta je kríza v Afganistane aj zlyhaním vlády vedenej jeho Kresťanskodemokratickou úniou (CDU), ktorá mala lepšie zorganizovať evakuáciu miestnych afganských spolupracovníkov. Prijatie každého rozhodnutia trvalo kabinetu príliš dlho a „takto to v budúcnosti nemôže fungovať", povedal Laschet. SPD a jej kandidáta Scholza kritizoval, že blokujú vybavenie Bundeswehru ozbrojenými dronmi.

Scholza dianie v Afganistane „veľmi deprimovalo", nemeckí vojaci sa však misiám v zahraničí, na ktorých budú pomáhať zaisťovať mier a bezpečnosť, nevyhnú ani v budúcnosti. Vláda preto musí zabezpečiť, „aby bol Bundeswehr dobre vybavený".

Baerbocková nevidí problém v Afganistane v nedostatku vybavenia pre Bundeswehr, ale v nedostatku politickej zodpovednosti. Nemeckú vládu kritizovala za to, že predtým, ako sa moci dostal Taliban, sa jej nepodarilo dostať do bezpečia dostatok miestnych afganských spolupracovníkov. V posledných týždňoch sa spolková vláda podľa nej v tejto veci stiahla do ústrania.

Ochrana klímy je podľa nich veľmi dôležitá

Všetci traja kandidáti chcú podporovať rozšírenie využívania obnoviteľnej energie a ochranu klímy, ich predstavy sa však líšia v rýchlosti a metódach. Laschet a Scholz odmietajú ísť cestou zákazov, čo si vyslúžilo kritiku kandidátky Zelených. „Nechcete nič zakazovať, pretože by to v predvolebnej kampani nemuselo dobre dopadnúť,“ povedala Baerbocková. Ako jediná spomenula takéto opatrenia, napríklad koniec spaľovacích motorov.

Scholz zdôraznil, že cesta ku klimaticky neutrálnej ekonomike si vyžaduje čas. Podľa Lascheta treba v tejto oblasti ihneď obmedziť byrokraciu a urýchliť postupy. Vláda sa musí menej spoliehať na zákazy a viac vsadiť na inovácie.

Na margo daňovej politiky Scholz uviedol, že daňový systém chce „lepšie vyvážiť". Ľudia v jeho príjmovej skupine by mali platiť o niečo vyššie dane. S tým súhlasila aj Baerbocková, ktorá sa vyslovila aj za zavedenie základného prídavku na dieťa. Laschet označil návrhy na zvýšenie daní za „úplne hlúpe".

Plošné testovania už nechcú

V súvislosti s pandémiou koronavírusu sa všetci traja kandidáti na kancelára vyslovili za to, aby sa Nemecko vyhlo opätovným plošným obmedzeniam. Podľa Scholza dosiahla zaočkovanosť takú úroveň, že nový lockdown sa nemôže zaviesť, s čím súhlasili aj Laschet a Baerbocková. Podľa kandidátky Zelených treba napredovať s očkovaním a urobiť všetko pre to, aby školy zostali otvorené.

V otázke možnej koalície SPD a Zelených so stranou Ľavica sa Scholz a Baerbocková od nej síce dištancovali, keďže väčšina jej poslaneckého klubu sa zdržala pri hlasovaní o mandáte Bundeswehru na evakuácie z Afganistanu, spojenectvo však úplne nevylúčili. Laschet vyzval Scholza, aby spoluprácu s Ľavicou jednoznačne odmietol.

Ešte pred niekoľkými týždňami bol Laschet považovaný za jasného nástupcu kancelárky Angely Merkelovej, ktorá priviedla CDU k štyrom po sebe nasledujúcim volebným víťazstvám a takmer 16 rokov dominovala nemeckej politike. V najnovšom prieskume inštitútu INSA pre nedeľník Bild am Sonntag je však konzervatívny blok CDU/CSU až na druhom mieste so ziskom 21 percent hlasov.

Sociálni demokrati si oproti predchádzajúcemu týždňu polepšili o tri percentuálne body a vo voľbách by získali 24 percent hlasov. Zelení majú so 17 percentami stále dobré predpoklady byť súčasťou budúcej koaličnej vlády.