Do skupiny krajín, ktoré postupne prestávajú používať hotovosť, sa ale prekvapivo dostávajú aj niektoré africké krajiny. Oproti vyspelým ekonomikám zo severu Európy je však zásadný rozdiel – Škandinávske krajiny využívajú bezhotovostné platby vďaka rozvinutému bankovému systému. Subsaharské krajiny zas platia pomocou mobilných telefónov, pretože ich bankový systém je zaostalý.

„V dnešnej dobe je to jednoduché. Nepotrebujem mať so sebou hotovosť. Proste používam svoj mobil všade, kde si kupujem tovary a služby,“ povedal portálu Quartz Somálčan Hassan, vodič neziskovky Kheyre Development and Rehabilitation Organization spolupracujúcej s UNICEF. „Všetci tu majú svoju vlastnú banku. Je to bezpečné.“ 

Práve bezpečnosť je jedným z hlavných dôvodov, prečo Somálčania opúšťajú hotovosť. Bankový systém v krajine dlhodobo sa zmietajúcej v konfliktoch a ekonomickej nestabilite takmer neexistuje. Miera násilia a terorizmu taktiež odrádza ľudí od zhromažďovania hotovosti.

„Nie je bezpečné mať so sebou hotovosť. Ak si niekto chce odo mňa kúpiť topánky či náhrdelník, musí zaplatiť cez môj telefón. Hotovosť od klientov neakceptujem,“ cituje Quartz Dhublawea Ibrahima Adena, 25-ročného pouličného predajcu topánok a oblečenia v somálskom hlavnom meste Mogadišu.

Podľa štúdie Global Findex od Svetovej banky je všetkých 13 krajín sveta, v ktorých využíva mobilný účet viac ako desať percent dospelých, v subsaharskej Afrike. V piatich z nich (Pobrežie slonoviny, Somálsko, Tanzánia, Uganda a Zimbabwe) má mobilný účet väčšia časť populácie ako účet v banke alebo inej finančnej inštitúcii.

Emigrácia, chaos a vojny

Túto skutočnosť ako prvá v Somálsku využila telekomunikačná spoločnosť Hormuud Telecomunication Company. Vznikla v roku 2002 a mobilné platby predstavila približne pred šiestimi rokmi. V súčasnosti je jednou z troch, ktoré podobné služby poskytujú. V krajine s 10,5 miliónmi obyvateľov vlastní mobil viac ako polovica ľudí (pred tromi rokmi to bolo len 22 percent).

Hormuud má viac ako 2,5 milióna zákazníkov a podľa riaditeľa spoločnosti úspechu mobilných platieb pomohli aj emigranti pracujúci v zahraničí. Tí posielajú rodinným príslušníkom či známym 1,6 miliardy dolárov ročne (ročné HDP Somálska je na úrovni 5,7 miliardy dolárov), pričom mobilné účty sú jedným z najbezpečnejších riešení.

„Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa služba adaptovala, je veľmi obmedzený bankový systém v krajine. Nosenie hotovosti so sebou je zároveň značným rizikom, keďže krajina je stále politicky nestabilná a spamätáva sa z dvoch dekád chaosu a občianskych vojen,“ uviedol portálu Quartz riaditeľ Hormuudu Ahmed Mohamed Yusuf.

Záchranné lano ekonomiky

Mobilné účty a platby sa nestretli s úspechom len v prípade používateľov a spoločností poskytujúcich tieto služby. „Toto je záchranné lano pre celú ekonomiku... a tieto spoločnosti sú zároveň budúcimi bankami Somálska,“ uviedol podľa denníka Independent ešte v roku 2010 vtedajší guvernér tamojšej národnej banky Bashir Issa Ali (vo funkcii je v súčasnosti opäť).

Podľa neho mobilné peňažné služby, aké predstavil napríklad Hormuud, pomáhajú celej ekonomike a distribúcii peňazí. „Somálsko bolo zachránené spoločnosťami prevádzajúcimi peniaze a telekomunikačnými firmami. Je to skvelá vec pre platobný systém,“ dodal B. I. Ali.

Podobne to vidí aj Halima Aden, člen Somálskeho ekonomického fóra, nezávislej organizácie podporujúcej ekonomický a finančný rozvoj v krajine. „Ľudia robia biznis bez strachu zo straty peňazí kvôli militantom alebo podvodníkom,“ uviedol pre Quartz. „Telekomunikačný sektor v krajine zažil rýchly rast, poháňaný intenzívnou konkurenciou medzi viacerými firmami, ktoré krajine dominujú,“ dodal.