Ani prekvapujúce víťazstvo vo voľbách s výrazným náskokom nemusí stačiť. Ani kontrola rezortov financií a vnútra nie je dostatočnou pákou na to, aby premiér dostal pod kontrolu realitu. Naopak, pocit, že je na vrchole moci, môže rýchlo odznieť. Najmä ak sa postaví zoči voči ťaživej skutočnosti.

Extrémne opatrenia

Záchrana životov je silné krédo, avšak komplexný problém. Prijaté opatrenia sociálneho odlúčenia boli dostatočne silné na to, aby zastavili rast šírenia vírusu. TREND už týždne argumentuje, že R0 je pravdepodobne pod hodnotou jedna, čo znamená, že vrchol nákazy už máme za sebou. Vláda dlho hovorila o vrchole na prelome júna a júla. Zmenu postoja naznačil Igor Matovič až tento utorok slovami: „Ak by neboli otázniky, nákaza by sa u nás šírila pomalšie ako reprodukčným číslom na úrovni jeden,“ povedal.

Nový minister zdravotníctva Marek Krajčí v ten istý deň dodal, že „blackout“ nebude. Pre Dennik N uviedol : „Takéto vypnutie má veľké riziká a upustilo sa od neho“. Áno, obrovské riziká a otázny prínos, o čom už pred dvomi týždňami hovoril Ivan Mikloš. Pokus o zavedenie extrémnych opatrení nevyšiel. Dostal sa do konfliktu s realitou, tak ako ju nevnímali len podnikatelia, ale aj mnohí bežní ľudia.

Cena života

Ale nejde len o vypnutie krajiny. Ide aj o návrat do bežného života. Slovenská vláda sa napriek minimálnemu rozmeru epidémie dlhodobo snaží oddialiť naskočenie do bežných koľají. A to napriek tomu, že všetky krajiny, ktoré už majú vrchol epidémie za sebou, takéto kroky plánujú.

A určite to neplánujú preto, že by viac dbali na ekonomiku ako na ľudské životy. Naopak, vedia, že s poklesom ekonomiky príde na rad aj nárast odvrátiteľných úmrtí. Paradoxne, bola to predvolebná snaha Igora Matoviča výrazne znížiť počet zbytočných úmrtí.

Na Slovensku zomrie mesačne takmer tisíc ľudí na liečiteľné ochorenia. Na koronavírus ich do stredy zomrelo šesť. Dôležitou otázkou je, koľko ľudí zomrelo na liečiteľné ochorenia kvôli neposkytnutým výkonom z dôvodu zastavenia liečebných výkonov? Nevieme, no budúce štatistiky dajú odpoveď.

Vzhľadom na zdravie je tu ešte jeden podstatný prvok – financovanie zdravotníctva. Čím menší ekonomický rast, tým menší objem zdravotných odvodov, a tým menší rozpočet na liečebné výkony. Nie je možné oddeliť rozsah a kvalitu zdravotníctva od výkonnosti reálnej ekonomiky.

Štát má ustanovenú cenu života na zhruba 30-tisíc eur kvalitného života ročne. Ak pacient potrebuje drahú liečbu, napríklad na zriedkavé ochorenie, práve táto suma je oficiálnym limitom. Igor Matovič povedal, že v súčasnosti sú ekonomické straty na úrovni 70 miliónov eur denne. Každý deň tak Slováci spolu prichádzajú teoreticky až o dvetisíc rokov života.

Nemecký príklad

Vláda konala správne a spravila to najdôležitejšie – zastavila epidémiu. No teraz je čas pozerať sa za horizont. A uvedomiť si, že ľudia budú zomierať. Pozerať sa len na úmrtia spojené s Covid-19 výrazne zužuje jej výhľad.

Kým ostatné európske vlády rozmýšľajú o otvorení ekonomiky, tá slovenská sa Európe musí prispôsobiť, či sa jej to páči alebo nie. Prepad slovenskej ekonomiky v tomto roku na úrovni sedem percent, ktoré prognózuje ministerstvo financií, hovorí jasnou rečou. Podľa inštitútu finančnej politiky na Slovensku ubudne 90-tisíc pracovných miest. 

Práve preto nový minister financií Eduard Heger v utorok naznačil, že sa Slovensko začne otvárať, keď to spravia jeho najväčší obchodní partneri. A to je Nemecko a Česko. Nemecko v stredu ohlásilo, že od 20. apríla otvára predajne áut, cyklistické obchody, knižnice, a všetky predajne s menšou plochou ako 800 metrov štvorcových. V rovnakom čase sa otvoria menšie predajne aj v Česku.

Školy budú nasledovať

Vyjadrenie slovenského premiéra o tom, že školy sa určite neotvoria do septembra sa nakoniec môže ukázať ako unáhlené. Dánsko materské a základné školy otvorilo v utorok, no ostatné krajiny sú opatrnejšie. V Česku môžu byť zatvorené až do septembra, no Nemecko otvorí končiace triedy škôl už 4. mája. 

TREND písal, že podľa štúdie University College London otvorenie škôl nebude mať veľký vplyv na šírenie vírusu. Zdá sa, že s jej závermi súhlasí aj jeden z najvýznamnejších slovenských epidemiológov profesor Vladimír Krčméry, ktorý si myslí, že by sme mali pomaly začať otvárať škôlky a prvé stupne škôl. Pre mnohých to však bude citlivá téma.

Slováci sa boja

Meniacu sa realitu ukazuje aj prieskum spoločnosti Actly týkajúci sa postoja Slovákov ku koronavírusu vykonaný v troch termínoch. Poskytuje postupné, no jasné trendy v ponímaní súčasnej situácie.

Za najväčšie riziko považujú Slováci dlhodobý ekonomický prepad, ktorý vníma až 90 percent opýtaných. O desať percent menej ľudí sa obáva toho, že na Covid-19 ochorie ich blízky. Je to zhruba rovnaký počet ľudí ako tých, ktorí sa obávajú zníženia svojho rodinného príjmu. Trendy ukazujú, že kým obavy o zdravie postupne klesajú, strach zo zníženia príjmov rastie.

Už teraz dve tretiny slovenských domácností škrtajú svoje výdavky. Je to pre vládu zdvihnutý prst. Pretože každá ekonomická kríza prináša krízu sociálnu. Jej následky sú nepredvídateľné, no veľmi často aj politické.

Ďalšie kroky

Je kriticky dôležité, aby vláda prestala experimentovať a začala venovať svoju pozornosť ekonomike. Zníženie ekonomického prepadu zachráni množstvo životov, rodinných vzťahov a biznisov. Človek je tvor sociálny. Nedokáže byť mesiace uzavretý medzi štyrmi stenami. Pre svoju spokojnosť potrebuje prácu a jeho deti školu. Ak ju stratí a deti ostanú doma, narušiť sa môže aj množstvo sociálnych väzieb.

Hlavnou úlohou pre vládu je v súčasnosti nájsť rovnováhu medzi zabránením šírenia epidémie a otváraním ekonomiky. Zdá sa, že to začína chápať. Vytvorenie konzília ekonomických expertov je rozhodne krok správnym smerom.