Proti kríze bezhlavým míňaním

Presviedčať obyvateľstvo, aby ani v recesii neprestávalo míňať a tým pomáhalo udržiavať peňažný a ekonomický kolobeh, je zbytočné. Nie preto, že by sa na to ľudia nedali zlákať. Práve naopak. Novú filozofiu objavili skôr, ako sa rozbehli kampane vyzývajúce na spotrebu.

V čase prudko rastúcej nezamestnanosti, utlmenej výroby a firemných investícií výdavky domácností rastú. Slováci po dlhých rokoch zmenili filozofiu a po rokoch šetrenia začali siahať na úspory. Napriek tomu, že mnohí obchodníci môžu na minulé roky spomínať len s nostalgiou. Niečo podobné možno povedať aj o správaní verejnej správy. Hoci stavba roka, úsek rýchlostnej cesty medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami sa kryje peniazmi od bánk a koncesionára, verejná správa vykazuje nárast výdavkov, akoby sa do veľkej investičnej akcie pustila sama.

Opäť viac

Keď Štatistický úrad SR predminulý týždeň potvrdil predbežný odhad o stave ekonomiky v druhom štvrťroku, priniesol niekoľko zaujímavých správ. Možno ich rozdeliť na dobré a ostatné. Najprv dobré. Napriek všeobecným očakávaniam bol medziročný prepad hospodárstva menší ako v prvom kvartáli. Zlepšenie oproti stavu zo začiatku roka je citeľné. Vyjadrené v peňažnej hodnote, ekonomika za druhý štvrťrok vyprodukovala o 1,4 miliardy eur viac ako za prvé tri mesiace. Hoci za to môže aj sezónny efekt, možno to považovať za mimoriadny skok. Pravda, medziročný prepad je stále významný, jeden z najvyšších v eurozóne. Ekonomika oproti minulému roku stráca 5,3 percenta, kontrakcia bola o niečo menšia ako v prvom kvartáli. Nenaplnili sa tak očakávania, že práve v druhom štvrťroku dosiahne pokles dno.

Ostatné správy vyvolávajú rozporuplné pocity. Podľa toho, kto ako interpretuje príčinu recesie a v čom vidí jej lieky. Prípadne podľa toho, kto ako ťažil z výdavkovej eufórie obyvateľov i vlády.

Prvý zo zaujímavých údajov je, že slovenské domácnosti v období apríl až jún míňali viac ako pred rokom. Napriek slabo rastúcim mzdám, prudko stúpajúcej nezamestnanosti a neistote z budúcnosti. I napriek sťažnostiam maloobchodu či cestovných agentúr. Hoci prepad tržieb v maloobchode sa trochu zmierňuje, medziročne sa v obchodoch míňa asi o desatinu menej.

Bezkonkurenčne najväčšiu zásluhu na vysokých číslach spotreby domácností má šrotovné. V dvoch kolách sa za ponúkanú prémiu vyfakturovalo, respektíve záväzne objednalo takmer 37-tisíc áut. Ak sa z cien odráta dotácia od predajcu, ktorá bola podmienkou šrotovného, a samotná dotácia ministerstva hospodárstva, priemerná cena, za ktorú majitelia nové vozidlá nadobudli, dosiahla asi 9,2 tisíca eur. Pravda, mnohí z tých, ktorí si auto kúpili, by tak spravili aj bez podpory. No ak by napríklad polovica ľudí, ktorí sa zapojili do druhého kola šrotovného, nákup bez dotácie nepodnikla, bolo by po medziročnom raste výdavkov domácností. Možnosť výhodných nákupov vďaka jednorazovým dotáciám tak spôsobila, že Slováci míňajú viac ako pred začiatkom recesie. Akurát sa nezanedbateľne zmenila štruktúra výdavkov. Kupuje sa menej elektroniky, luxusnejších potravín, menej a lacnejšie sa dovolenkuje, ľudia sa celkovo viac obzerajú po lacnejších tovaroch.

A ešte vo veľkom vymieňajú staré autá za nové. Pre zaujímavosť, podľa vládnej analýzy autá domáceho pôvodu tvoria deväť percent z vozidiel predaných s príspevkom štátu. Ak vláda nepristúpi k ďalšiemu dotovaniu predaja áut, možno čakať, že v druhom polroku už čísla o spotrebe obyvateľov budú skromnejšie. Tiež preto, že mnoho nezamestnaných ešte dočerpáva odstupné.

Menej v bankách

Kombinácia recesie a netradične výhodných ponúk sa skončila aj zmenou prístupu k sporeniu. Slováci boli zvyknutí šetriť. Bolo pravidlo, aj v časoch slabšej ekonomiky, že peňazí na účtoch bánk pribúdalo. S nástupom tohto roka sa však trend zmenil. Slováci z bánk viac vyberajú, ako do nich ukladajú, hovoria súhrnné čísla publikované Národnou bankou Slovenska. Tento trend si objem peňazí na účtoch udržiava od začiatku roka. Na prelome rokov zaznamenali banky výrazný rast vkladov, ktorý súvisel najmä s prechodom na novú menu a takzvanými ponožkovými korunami – železné rezervy bolo treba prekonvertovať na eurá.

No odvtedy sa peniaze z bánk strácajú. Pomaly, postupne sa však pravidelne každý mesiac objem financií na vkladoch obyvateľov zmenšuje. Od februára do júla z bánk zmizlo asi štvrť miliardy eur (zostalo tam zhruba 21 miliárd eur). Je možné, že to má sčasti na svedomí aj tendencia vytvárať si domáce hotovostné rezervy potom, ako tieto pri konverzii meny skončili v bankách. Na porovnanie, v minulom roku za rovnaké obdobie na účtoch obyvateľov pribudlo trištvrte miliardy eur.

Napriek vyššej opatrnosti bánk i menšej ochote spotrebiteľov brať si úvery pokračuje zadlžovanie obyvateľstva dynamickým tempom. Slováci dlhujú o osemsto miliónov eur viac ako pred rokom. Fakt je, že oproti minulému roku je tempo zadlžovania pomalšie.

Vláda maže

Ešte výraznejší rast výdavkov oproti minulému roku možno sledovať v inštitúciách napojených na verejný rozpočet. Celková spotreba verejnej správy vzrástla nominálne medziročne o 7,6 percenta, pričom inflácia, meraná metodikou Európskej únie, vykazuje nebývalo nízke hodnoty. Aj po jej zarátaní sú výdavky vlády medziročne vyššie o šesť percent. (Podľa metodiky Štatistického úradu SR je rozdiel menší.) Na ministerstvá, školy, príspevkové organizácie, obce a župy sa za prvý polrok minulo o štyristo miliónov eur viac ako pred rokom. Výrazný vplyv na rast týchto výdavkov mal rast miezd vo verejnej správe. Platy úradníkov ťahajú aj celkovo pozitívnu mzdovú bilanciu. Údaje za prvý štvrťrok napríklad ukázali, že mzdy vo verejnej správe rástli podstatne rýchlejšie ako vo firmách. Po zohľadnení inflácie možno povedať, že zatiaľ čo reálne mzdy v súkromnom sektore padajú, vo verejných inštitúciách rastú rekordným tempom.

Podobný trend sa udržal po celý prvý polrok. Napríklad reálna mzda v priemysle medziročne klesla. Nepomohla ani nízka inflácia. No verejné inštitúcie tieto poklesy v celonárodných štatistikách kompenzujú. Odvetvové dáta tak zaznamenali niekoľko zaujímavých úkazov. Napríklad že najrýchlejšie rástli mzdy v sektore vzdelávania.

No nielen mzdy vo verejnej správe ťahali jej spotrebu. Najväčší nárast vynakladaných peňazí zaznamenala medzispotreba, teda výdavky na energie a ďalšie zabezpečenie chodu inštitúcií. No zo všetkého najviac sa zvýšil apetít verejnej správy po externých službách. Zo spomínaných takmer štyristo miliónov eur zvýšených výdavkov išla až polovica práve na ne. To je výrazne viac, ako bude štát ročne platiť za päťdesiatkilometrový úsek R1 v rámci PPP.

Informácia štatistikov prišla len niekoľko dní po tom, ako boli spočítané výdavky a príjmy verejných financií za prvých osem mesiacov. Záporná bilancia vo výške 1,2 miliardy eur je výrazne vyššia, ako sa pôvodne plánovalo na celý rok. Pri podobnom trende vo výdavkoch a príjmoch, ktorý sa už podľa ministra financií Jána Počiatka zásadne meniť nebude, bude koncoročný deficit asi dvojnásobný. Výdavky totiž rastú, zatiaľ čo daňové výnosy prudko klesajú. Napríklad daň z pridanej hodnoty, ktorá je najbohatší zdroj príjmov verejných financií, vynáša tento rok o pätinu menej.

Podľa ministra je výdavková politika vlády vhodnou reakciou na globálne hospodárske problémy. „Odhadovaná výška deficitu verejnej správy je vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu primeraná a pôsobí na ekonomiku stabilizačne. Prekročenie rozpočtovanej úrovne deficitu je dôsledkom pôsobenia automatických stabilizátorov a protikrízových opatrení prijatých vládou,“ povedal J. Počiatek pred členmi finančného výboru parlamentu.

Pravda je, že rast výdavkov verejnej správy nie je slovenská špecialita. Pristúpili k nemu viaceré krajiny, aby vládnou spotrebou kompenzovali kontrakciu súkromného sektora. Vlády zvyšovali výdavky na opravy škôl, kultúrnych pamiatok či infraštruktúry. Slovensko podobný veľký plán neprijalo, no rast výdavkov verejnej správy bol výraznejší ako v týchto krajinách. Medziročný nárast výdavkov verejnej správy vo Veľkej Británii dosahuje približne 3,5 percenta. Výdavky nemeckej verejnej správy, ktorá ich nazýva ekonomickým stimulom, rástli medziročne o 2,3 percenta.

Firmy šetria

Ten, kto musí míňať menej, sú firmy. Okrem prepúšťania sa redukcia nákladov odzrkadlila aj v objeme peňazí, ktorý vynaložili na investície. Teda do vlastnej budúcnosti. Citeľne sa prepadli investície firiem do nových zariadení či iného majetku (o 13,6 percenta), ako aj do starých (o polovicu). Mimoriadne razantne vidno šetrenie firiem na číslach, ktoré dokumentujú, ako si cenia staršie stroje či iné zariadenia: obmieňanie starého za nové sa v porovnaní s prechádzajúcim rokom výrazne spomalilo. Vyradili toho o dve tretiny menej ako za rovnaké obdobie minulého roka. Tento fakt spolu s prepúšťaním, ktoré je síce razantné, no oproti dynamike hospodárstva pomalšie, znamená, že krajina sa po rokoch borí s poklesom produktivity.

Klesajúcu aktivitu firiem pri investovaní do budúcnosti možno nájsť aj v bankových dátach. Bilancia úverov nefinančných inštitúcií je netradičná. Firmy za posledné roky znížili svoje záväzky k bankám. Najmä preto, že skresali plány na expanziu či výmenu technológií. Opatrnejšie sú aj samotné banky, ktoré si pri financovaní investícií firiem zvolili prísnejšiu politiku.