Progresívci vytvorili 200-tisíc neuspokojených voličov. Kto sa ich ujme?

Jedna z najväčších hlúpostí, akú môže človek urobiť, nielen v politike, je preceniť svoje sily. Mať veľkohubé vyhlásenia, očakávania, deliť si korisť, nadúvať sa a byť presvedčený o svojej jedinečnosti ešte pred tým, ako je čo i len na dohľad skutočný koniec cesty, na ktorú sa vydal.

Takejto hlúposti sa dopustili dvaja noví politici, z ktorých je v skutočnosti nový len jeden, stojaci na čele koalície zmeny. Oznamovali Bod zlomu, mladú silu v politike, skutočnú zmenu, ktorú Slovensko potrebuje. Nechali sa uniesť na vlne svojej dokonalosti tak, že stratili pojem o realite. A tá ich kruto vyfackala.

Michal Truban a Miroslav Beblavý, lídri koalície strán Progresívne Slovensko a Spolu, si to dobre uvedomujú. Vedeli to ešte pred tým, ako boli zrátané všetky hlasy. Bolo to na nich vidno už vo volebnej centrále. Je len iróniou osudu, že prvého marca, v deň, keď odchádzali sklamaní politici domov, má meniny Albín. Obaja išli domov v skutku bieli.

Pýcha a zlý nepriateľ

Progresívci si na tomto mieste zaslúžia aspoň drobný náznak potlesku. Odvážne sa rozhodli, že nasadia vlastné telá na boj proti rastu extrémizmu. V tomto okamihu sa však náznak potlesku končí. Ich pochody po slovenských obciach a protesty proti volebným zhromaždeniam ĽSNS síce možno vyzerajú dobre na sociálnych sieťach, no ich reálny dosah bol v podstate nulový.

Pochopil to aj brilantný marketér Igor Matovič, ktorý sa voči protestom proti ĽSNS niekoľko týždňov pred voľbami vyhranil. Namiesto toho odcestoval za pár eur na výlet do Cannes či na Cyprus. Výsledok poznáme. M. Truban a M. Beblavý síce stáli s odhalenými hruďami na na barikádach,