Iba pred pár mesiacmi mali všetci obavy z inflácie – okrem ECB. Dnes majú všetci strach z toho, že invázia na Ukrajinu dramaticky zasiahne európsky hospodársky rast – okrem ECB.
„Stále sa zamýšľam, čo sa stane, keď ECB zistí, že vojna na Ukrajine nielen vytlačí nahor infláciu, ale takisto výrazne zaťaží rast,“ napísal na Twitteri ekonóm z ING Carsten Brzeski v súvislosti s vydaním najnovšej prognózy ECB, píše Politico.
ECB prišla s tromi prognózami
Pred ruským útokom z 24. februára ECB očakávala, že eurozóna tento rok vzrastie o 4,2 percentuálneho bodu a o 2,9 percentuálneho bodu budúci rok. Tieto predpoklady rastu boli natoľko solídne, že tvorcovia politiky v decembri začali meniť svoju pozornosť smerom k boju s infláciou.
Prognózy ECB v súčasnosti zahŕňajú tri rôzne scenáre rastu s cieľom uznať výnimočnosť tejto neistoty. Základný scenár počíta s nárastom HDP o 3,7 percentuálneho bodu v tomto roku a 2,8 percentuálneho bodu v nasledujúcom roku. Horší scenár počíta s nárastom o 2,5 percentuálneho bodu v tomto roku a 2,7 percentuálneho bodu v nasledujúcom roku, zatiaľ čo najhorší scenár počíta s nárastom o 2,3 percentuálneho bodu pre oba roky.
Mimo centrálnu banku, analytici prichádzajú s oveľa pochmúrnejšou prognózou. Prognózy najlepších bánk sa blížia skôr k horšiemu, ba dokonca až k najhoršiemu, scenáru ECB.
Prognózy iných bánk sa výrazne líšia
Barclays počíta s HDP na úrovni 2,4 percenta v tomto roku a 2,1 percenta v nasledujúcom roku, zatiaľ čo Goldman Sachs išiel s úrovňami trošku vyššie, na 2,5 percenta v tomto roku a 2,2 percenta v nasledujúcom roku. Prognózy bánk Natixis, Morgan Stanley a Société Générale sú optimistickejšie a stanovujú rast na úroveň približne 3 percent v tomto roku, čo je stále výrazne nižšie než úrovne uvedené v základom scenári ECB.
Pokiaľ ide o JP Morgan, „vykonali sme výrazne väčšiu revíziu rastu a naša prognóza je teraz výrazne pod úrovňou, ktorú predpovedala ECB,“ povedal ekonóm Greg Fuzesi, pričom poznamenal, že ich predpoklad nezahŕňal najnovšie úrovne cien plynu.
Za rozdiely môže cena ropy či vojna na Ukrajine
Predsedníčka ECB Christine Lagardová sa aj naďalej odvoláva na prognózy bez toho, aby naznačila, že v hre je ich výrazná revízia.
Ekonómka z Barclays Silvia Ardagnová načrtla, že niektoré z týchto rozdielov v prognózach možno pripísať tomu, že prognózy ECB sa dokončili v čase, keď „nebolo jasné, či ruská agresia bude iba krátkym útokom alebo vlečúcou sa vojnou“.
Ekonóm zo Société Générale Anatoli Annenkov z väčšej časti pripisuje rozdiely medzi prognózou jeho banky a základným scenárom ECB rôznym predpokladom v oblasti cien ropy. „Aj v prípade nepriaznivého scenára s výrazným nárastom inflácie rastie hospodárstvo nad rámec potenciálu,“ poukázal A. Annenkov. Inými slovami, ECB možno precenila rast.
Ďalšie vysvetlenie je politickejšie: ECB sa naďalej sústreďuje na svoj mandát s cieľom kontrolovať infláciu, a nechce pošpiniť svoj odkaz. „ECB cíti potrebu znieť pozitívnejšie, pokiaľ ide o rast, vzhľadom k tomu, že má skutočný problém s infláciou,“ myslí si A. Annenkov.
Prognózy sú príliš optimistické
Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB), ktorému predsedá Ch. Lagardová, varoval minulú stredu v prezentácii pre hlavné mestá EU v Bruseli, že vplyv vojny by mohol byť „oveľa väčší než sa v súčasnosti očakáva“ z dôvodu narušenia dodávateľského reťazca a vyšších cien pre domácnosti a firmy.
Takýto scenár by ešte viac sťažil prácu ECB, pokiaľ ide o sprísňovanie politiky s cieľom bojovať s prudkým nárastom inflácie. Centrálna banka v súčasnosti predpokladá infláciu eurozóny pre tento rok v priemere na úrovni 5,1 percenta – čo je prognóza, ktorú väčšina analytikov vníma ako príliš priaznivú.
Je šanca, že hospodársky otras bude „obrovský a pravdepodobne oveľa väčší než väčšina v súčasnosti predpovedá,“ varoval ekonóm z UniCreditu Erik Nielsen. Obavy mu spôsobuje najmä dlhodobý vplyv. „Vojna spôsobí svetovému hospodárstvu oveľa zásadnejší šok než pandémia,“ uzavrel.
Ďalšie dôležité správy
