Vychádza to z analýzy spoločnosti Tennet, ktorá je zodpovedná za prenos severomorskej energie na pevninu a jej napojenie do rozvodnej siete. Veterné parky, ktoré nepatria do siete Tennetu, pripojili do rozvodnej siete ďalších 2,22 Twh.

Celkovo tak Severné more prispelo v prvom polroku do rozvodných sietí objemom 13,73 Twh, v rovnakom období minulého roka išlo o 11,64 Twh. Námorné veterné elektrárne tak na celkovej produkcii tvoria 19 percent, čo je zhruba o štyri percentá viac než pred rokom.

Neprehliadnite

Dánsko otvorilo najväčší škandinávsky veterný park na mori

Tento vyšší podiel vyplýva nielen z veterných podmienok na mori, ale aj z väčších výrobných kapacít, pretože za posledných 12 mesiacov sa k sieti pripojilo viac veterných turbín. Ak by 1 270 turbín v Severnom mori naraz pracovalo na plný výkon, mohli by čisto matematicky vyprodukovať 6,7 gigawattu (GW) elektrickej energie.

Prenosové kapacity však na to nestačia, podľa Tennetu dosahujú len 1,7 GW. Do roka 2030 by sa mali zvýšiť na 17 GW. „V Nemecku a Holandsku dovtedy investujeme 20 miliárd eur do rozšírenia námorných sieťových pripojení,“ povedal riaditeľ Tennetu Tim Meyerjürgens. V realite však nedokážu veterné parky využiť celú svoju kapacitu, využívajú len zhruba 40 percent.

V tomto roku bol rekordným dňom 2. január, keď turbíny vyprodukovali šesť GW elektriny, priemerne vyrábajú 2,5 až 3 GW, čo zodpovedá trom až štyrom jadrovým elektrárňam. Tento objem by mohol zásobiť elektrinou takmer sedem miliónov domácností.