Európska únia využíva na generáciu elektriny čoraz menej fosílnych palív. V období od januára do júna 2023 euroblok spálil pri výrobe elektriny o 17 percent menej fosílnych palív ako v rovnakom období pred rokom, informuje v správe think tank Ember.
Únia vyrobila podľa analytikov z fosílnych palív 410 terawatthodín elektriny, čo je najmenej od roku 2015, keď začali so zberom mesačných dát, a veľmi pravdepodobne od roku 2000. Na svojej webstránke o tom informuje denník The Guardian.
Jasný posun od fosílnych palív
Pokles vo využití fosílnych palív pri výrobe elektriny spôsobil znížený dopyt po elektrine, ako aj určitý rast čistej energie. „Sme radi, že fosílne palivá ubúdajú, ale z dlhodobého hľadiska nebude udržateľné spoliehať sa na pokles dopytu,“ povedal dátový analytik v Ember a autor štúdie Matt Ewen.
Ako dodal, je potrebné „nahrádzať túto energiu, nie len očakávať, že zmizne a nebude použitá“.
Generácia elektriny z fosílnych palív v prvom polroku 2023 klesla v 11 členských štátoch EÚ o viac ako 20 percent a v piatich dokonca o viac ako 30 percent. V štrnástich štátoch mali najnižšiu zaznamenanú úroveň produkcie elektriny z fosílnych zdrojov za dané obdobie.
Rakúsko, Česko, Dánsko, Fínsko, Taliansko, Poľsko a Slovinsko zaznamenali najnižšiu úroveň spaľovania fosílnych palív na elektrinu od začiatku storočia.
Zistenia podľa Guardianu podporujú júnovú analýzu Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia podľa ktorej je v EÚ „jasný posun od výroby energie z fosílnych palív“.
Obnoviteľné zdroje energie
V prvej polovici roka podľa Ember pokračovala v raste solárna energia, ktorá zaznamenala medziročný rast o 13 percent. Produkcia elektriny z vetra vzrástla o päť percent a z vody o 11 percent. Výroba elektriny z jadra klesla o štyri percentá, ale očakáva sa, že počas roka ešte stúpne.
Niekoľko krajín prekonalo rekordy v podiele elektriny, ktorá pochádzala z obnoviteľných zdrojov energií. Grécko a Rumunsko prvý raz prekonali 50 percent a Dánsko a Portugalsko presiahli 75 percent.
Neúnavnosť v budovaní čistej energie
Po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vlani ceny plynu prudko vzrástli a EÚ zaviedla mimoriadne opatrenia na zníženie dopytu. Aj preto, že zima bola nečakane mierna, dopyt po elektrine v prvej polovici roka medziročne klesol o päť percent.
Podľa think tanku boli za týmto poklesom z časti zmeny ako efektívnejšie využívanie energie, ale väčšina z nich nebola udržateľná alebo žiadaná.
Vlády by mali podľa Ember budovať viac veterných turbín a solárnych panelov. Tiež by mali „urgentne“ expandovať elektrickú sieť, zavádzať viac batérií na skladovanie elektriny a zefektívniť proces získavania povolení na infraštruktúru čistej energie. „S nadchádzajúcou zimou by sme nemali mať pocit, že netreba konať,“ uzavrel Ewen.
Ďalšie dôležité správy
