Zelené projekty financované z eurofondov majú pozitívny vplyv na kvalitu života. Pre obce je však problémová ich udržateľnosť. Podiel verejnej zelene v mestách a obciach stúpla, avšak odhadovaný nárast na rok 2023 o 3,1 percenta sa nepodarilo splniť. Obce sa dostali na úroveň jedného percenta. Problémom je aj dlhý proces od podania žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na zelené projekty až po uzavretie zmluvy. Informovala o tom hovorkyňa Najvyššieho kontrolného úradu Daniela Bolech Dobáková.
Nedostatok vlastných finančných zdrojov
Posudzovanie žiadosti trvalo v priemere 168 dní. Ku koncu júna tohto roka boli ukončené viac ako dve tretiny z celkových 126 uzavretých zmlúv, pričom čerpanie nenávratného finančného príspevku prekročilo 70 percent. Obce však majú problémy s udržateľnosťou zelených projektov, najmä pre nedostatok vlastných finančných zdrojov na ich prevádzku.
„Napriek nedostatkom v rámci projektov práve budovanie prvkov zelenej infraštruktúry prispelo v kontrolovaných obciach a mestách k vytvoreniu priestorov na oddych a trávenie voľného času, k zlepšeniu mikroklímy, vytvoreniu izolácie proti hluku a prašnosti, čím sa zlepšila celková kvalita života obyvateľov,“ uviedol podpredseda úradu Jaroslav Ivančo.
Kľúčový nástroj na boj proti zmene klímy
Budovanie zelenej infraštruktúry je podľa Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030 kľúčovým nástrojom na boj proti zmene klímy. K rozvoju verejnej zelene mal pomôcť Integrovaný regionálny operačný program na roky 2014 až 2020. Celkovo bolo vo výzve na budovanie prvkov zelenej infraštruktúry rozdelených 40,78 milióna eur z európskych zdrojov. Vyčerpalo sa z nich do konca júna 2023 viac ako 29 miliónov eur. Kontrolóri preverovali 13 vybraných samospráv, ktorým bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok na základe tejto výzvy.
„Pozitívne možno zhodnotiť, že okrem ojedinelých prípadov boli preverované projekty zrealizované a slúžia svojmu účelu. Treba však uviesť, že v rozpočtoch obcí je na realizáciu zelených projektov nedostatok finančných prostriedkov. Len z vlastných rozpočtov realizovali obce a mestá tento typ projektov iba zriedka,“ uviedol Najvyšší kontrolný úrad.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a vyššie územné celky ako poskytovatelia nenávratného finančného príspevku podľa úradu nedostatočne monitorovali udržateľnosť projektov. Fyzické kontroly sa totiž nerealizovali na mieste, ale len prostredníctvom monitorovacích správ.
Kontrolóri upozornili aj na výrazné cenové rozdiely pri nákupe podobných položiek. Napríklad odpadkový kôš kúpilo mesto Bardejov za 60 eur, kým v Senici za 799 eur. „Cenové rozdiely v prvkoch zelenej infraštruktúry mohli byť spôsobené neupravením cenových limitov pre jednotlivé položky rozpočtu zo strany poskytovateľa nenávratného finančného príspevku,“ priblížil Ivančo.
Ďalšie dôležité správy
