Vláda Jozefa Moravčíka pripravila do polovice decembra 1994 pre druhú vlnu majetok v účtovnej hodnote 63,2 mld. Sk. Ešte pred tým si stanovila, že jeho hodnota nesmie byť nižšia ako 70 miliárd korún. Do druhej vlny kupónovej privatizácie sa zaregistrovalo viac ako 3,3 milióna občanov a na známkach zaplatili 3,4 mld. Sk. Predkolo, teda vkladanie investičných bodov do fondov, sa malo začať 15. decembra. Len dva dni predtým sa však funkcií ujali ministri zatiaľ poslednej vlády Vladimíra Mečiara, ktorá predkolo zrušila.

Takmer 170 investičných fondov tak vyšlo naprázdno a všetky termíny sa odsunuli na neurčito. Minister financií Sergej Kozlík vyhlásil, že vláda pripraví majetok za 50 mld. až 70 mld. Sk, ale jeho súčasťou nebudú energetické podniky a „už vonkoncom nie plynárenstvo“. Prehodnotenie ponuky malo byť hotové do polovice januára 1995.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku Peter Bisák ešte začiatkom februára po porade ekonomických ministrov tvrdil, že „chceme práce urýchliť tak, aby sa koncom prvého polroka, pravdepodobne k 1. júlu, mohlo predkolo kupónovej privatizácie začať“. Medzitým obohatil ponuku pre kupónku 28-percentný balík vodární a kanalizácií v účtovnej hodnote 9,7 mld. Sk. Začiatkom apríla vláda zľavila zo svojich predchádzajúcich slov a zhodla sa na tom, že majetok musí byť minimálne 40 mld. Sk.

Na začiatku júna však ohlásila prípravu nového modelu, ktorý sa mal vrátiť k pôvodnej myšlienke finančného odškodnenia občanov. O dva týždne už vláda prerokovala zmenu na dlhopisovú metódu a na začiatku júla schválila Národná rada SR zmenu zákona. Tú síce prezident Michal Kováč nepodpísal a vrátil ju späť parlamentu, ten ho však 13. septembra 1995 definitívne schválil.

Výbor na obranu práv majiteľov investičných kupónov, ktorého predsedom bol bývalý privatizačný minister Milan Janičina, začal zbierať podpisy pod petíciu Žiadame, čo nám patrí. Členom združenia bol aj vtedajší podpredseda KDH Mikuláš Dzurinda. Petícia smerovala k vypísaniu referenda, podľa ktorého by sa mala uskutočniť druhá vlna kupónovej privatizácie s ponukou majetku najmenej v hodnote 80 mld. Sk. Koncom októbra však mali organizátori len 120-tisíc z potrebných 350-tisíc podpisov.

Skupina 47 poslancov podala na Ústavný súd SR návrh, aby sa dlhopisové odškodnenie zrušilo. Ten však v decembri rozhodol, že s Ústavou SR je rozporný len jediný odsek – o povinnosti prijímať dlhopisy obcami a družstvami. V ostatných bodoch návrh zamietol. Zmenou kupónovej privatizácie na dlhopisovú metódu sa podľa verdiktu síce obmedzili vlastnícke práva, ale bolo to vo verejnom záujme a s primeranou náhradou.

Necelých 32-tisíc občanov si zrušilo registráciu a Fond národného majetku SR k 1. januáru 1996 emitoval vyše 3,3 milióna dlhopisov v menovitej hodnote 10-tisíc korún so splatnosťou päť rokov a úrokovým výnosom vo výške diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska.

      Dlhopis FNM

      Dlhopis FNM je špecifický cenný papier, ktorý dostal každý občan starší než 18 rokov, platne zaregistrovaný do druhej vlny kupónovej privatizácie. Menovitá hodnota dlhopisu je 10 000 Sk a úrokový výnos zodpovedá výške diskontnej sadzby vyhlasovanej Národnou bankou Slovenska. Dlhopis je splatný k 31. 12. 2000. FNM je povinný vyplatiť istinu a výnos najneskôr do 31. 12. 2001.
      PRAMEŇ: Zákon č. 92/1991 Zb.