Možnosti predaja štátnych podielov v šiestich teplárenských spoločnostiach sa budú posudzovať individuálne, podľa situácie v každej z nich. Dohodli sa na tom dnes predstavitelia jednotlivých politických strán vládnej koalície.

"Fond národného majetku predloží alternatívne riešenia vhodné pre tú-ktorú teplárenskú spoločnosť, vrátane projektov privatizácie týchto spoločností, ale aj vrátane alternatív účasti samospráv v týchto spoločnostiach," uviedla po rokovaní Koaličnej rady premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS).

Naznačila pritom, že v prípade vhodného strategického investora by bola privatizácia pre niektoré teplárne výhodou. Ich hospodárenie pod taktovkou štátu je totiž podľa nej problematické, popredávali majetky a zaostávajú v konkurencieschopnosti.

Prihliadať sa má aj na názor Bruselu. „Doložím postup odporúčaný komisiou a úniou,“ povedala po rokovaní Koaličnej rady Radičová. Výsledkom prerokovania informácie Fondu národného majetku o možnostiach privatizácie štátnych teplární by tak mali byť nové termíny pre fond, v ktorých by mal informáciu dopracovať.

Ekonomickej analýze Fondu národného majetku a ministerstva financií, podľa ktorej bude pre štát ekonomicky výhodnejšie odpredať 100-percentné podiely teplárenských spoločností ako ich držať kvôli vyplácaniu dividend zo zisku, sa mal vládny kabinet venovať už v predchádzajúcich týždňoch. Napokon sa však táto téma dostala na stôl koaličnej rady. Trhová cena šiestich teplárenských spoločností sa pritom podľa analýzy odhaduje na 160 až 200 mil. eur.

Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností chcela realizovať ešte druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Odpredaj majetku však už kvôli predčasným parlamentným voľbám v roku 2006 nestihla. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne vtedy prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.

Výberové konania namiesto politických nominantov

Premiérka zároveň avizovala, že vláda už v stredu (9.2.) schváli nové pravidlá výberu a odmeňovania nominantov v podnikoch s majetkovou účasťou štátu. Doterajší dlhodobo využívaný systém politických nominácií sa totiž podľa premiérky neosvedčil a nahradia ho preto štandardné výberové konania, o výsledku ktorých budú rozhodovať výberové komisie.

"Koalícia ustupuje od politických nominácií. Tento model, ktorý realizovali všetci naši predchodcovia, sa nám neosvedčil, nechceme v tom pokračovať. Nebudeme vymieňať nominantov ako na bežiacom páse," podčiarkla Radičová. Zmeny súvisia predovšetkým s medializovanými informáciami o situácii v košickej teplárni, kde sa počas aktuálneho volebného obdobia vymenili už štyria riaditelia. Viacerí z nich pritom za svoje krátke pôsobenie vo funkcii získali vysoké odstupné. Zodpovednosť za tieto kroky nesú podľa premiérky konkrétni regionálni predstavitelia jednotlivých politických strán.

Energetický regulačný úrad čakajú zmeny

Vládna koalícia chce upraviť pravidlá fungovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý si momentálne podľa premiérky neplní svoju regulačnú funkciu. K poslaneckej novele, ktorá je momentálne v parlamente už v druhom čítaní, chce predložiť návrhy, ktoré budú znamenať garanciu maximálnej nezávislosti tejto inštitúcie.

"Úrad opäť rozhodol o zvýšení ceny elektriny, ktorá je navýšená neprimerane tomu, aké sú skutočné náklady. Dnes by sa ceny elektriny v SR mali znižovať, nie zvyšovať ako navrhol ÚRSO," zdôraznila Radičová. Vláda má podľa nej problém s rozhodnutím, ktorým úrad nedávno navýšil ceny elektriny o 4,5 %. Dôvodom má byť započítanie nákladov na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov pri jej výrobe.

"To navýšenie nezodpovedá reálnym nákladom. Malo dôjsť k poklesu cien. Preto sa navrhujú postupy, aby nemohlo dôjsť k takémuto umelému navyšovaniu cien energií," dodala Radičová.

Foto na titulke - SITA/Michal Svítok