Aj bez veľkého zveličenia sa dá povedať, že politickí nominanti v štátnych firmách nikdy nezmeškajú príležitosť potvrdiť, že štát je zlý vlastník. Súdiac podľa odstupného vyplácaného na základe kolektívnej zmluvy v Teplárni Košice či kšeftovania s emisiami v ďalších štátnych teplárňach je predaj týchto firiem dobré riešenie. Za dve desaťročia budovania demokracie a kapitalizmu pod Tatrami žiadna vláda nechcela do štátnych firiem pritiahnuť takých odborníkov, ktorí by – za slušný plat a motivačné bonusy – udržateľne zveľaďovali štátny majetok. Politickí nominanti sú skôr predĺženou rukou politických strán a ich fundraiserov.
Šestica štátnych teplární tak smeruje do rúk strategickým investorom s ekologickými, technologickými a finančnými dlhmi. Prekvapením nebude ani zistenie budúcich privátnych majiteľov, že na pomerne veľké firmy sú prisaté lokálne podnikateľsko-politické štruktúry. Keďže však teplárenstvo zostane aj po privatizácii štátnych teplární do veľkej miery štátom regulovaným biznisom, je zrejmé, že noví majitelia si budú chcieť so štátom udržať ako-tak dobré vzťahy. Prílišnú kritiku a bombastické odhalenia preto netreba čakať ani po zmene majiteľov.
Vláda v súčasnom zložení si na rozdiel od svojich predchodcov uvedomuje, že väčšinu neduhov vyplývajúcich zo štátneho vlastníctva a politického manažmentu keď nie odstráni, tak aspoň zmierni privatizácia. Zdá sa, že na tento krok sa už pripravuje. A dobre robí.
Predsa len, predaj štátneho majetku sa nemusí páčiť všetkým voličom. Nepáči sa ani opozícii. Šéf Smeru-SD Robert Fico sa v súvislosti s privatizáciou oháňa slovnými spojeniami ako „jeden z najväčších lúpežných krokov“ či „brutálny nárast cien tepla“. K tomu dve poznámky. Boli to politickí nominanti jeho vlády, ktorí predávali emisné povolenky aj pre spriaznené firmy za centy namiesto za eurá.
Okrem toho, teplárenstvo zostáva regulovaný biznis. Keď bude budúci premiér veľmi chcieť, môže cez formálne nezávislého regulátora brutálne zdraženie ustrážiť. Aby predaj štátnych teplární nezanechal v ústach pachuť politických malých domov, treba dodržať niekoľko jednoduchých pravidiel. Predaj musí prebehnúť v transparentných medzinárodných tendroch. Privatizovať treba stopercentný podiel. A netreba ešte pred nastavením podmienok tendra rozprávať o tom, že v Bratislave vyhrá Penta. Eminentný záujem finančnej skupiny treba využiť ako hnaciu silu korektnej súťaže.
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 6.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
