Vôbec si nemyslím, že je šťastné ťahať na Slovensko ľudí iných národností iba preto, že si to firmy pýtajú, diskutuje na eTRENDE čitateľ 105863>článku spred roka o plánovanom „dovoze“ kosovských Albáncov.
Podľa neho netreba zabúdať „na kriminalitu, ktorá sa zvýši s príchodom týchto privandrovalcov“. Odvoláva sa pritom na svoje skúsenosti z Nemecka a Ameriky.
Takých, ako tento čitateľ, je na Slovensku veľa. Eurobarometer v roku 2006 odhalil, že obyvatelia Slovenska sú v Európskej únii najviac xenofóbni, keď sa ľudí pýtal, či sú imigranti prínosom pre krajinu. Kladne odpovedalo iba 12 percent Slovákov.
Výsledky prieskumu do istej miery skresľuje fakt, že na Slovensku je podstatne menej imigrantov ako napríklad v Nemecku, ktorého obyvatelia môžu ich prínos pozorovať – a posúdiť.
Aj nedávny reprezentatívny prieskum Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) dospel k podobným záverom. Takmer polovica z tisícky oslovených detí na základných školách si myslí, že cudzinci by im mohli zobrať ich prácu.
Predsudky
Slovensko nie je pre cudzincov otvorenou krajinou. Sociologička Elena Gallová Kriglerová z CVEK-u vysvetľuje, že má stále málo skúseností s kultúrnou odlišnosťou.
Svojimi občanmi je vnímané etnicky – ako krajina Slovákov. Významnou mierou sa pod uzavretosť podpísalo štyridsať rokov života za železnou oponou. Napríklad tým, že vtedajší režim neumožnil ľuďom voľne cestovať a spoznávať cudzie kultúry.
Pritom, ako dodáva E. Gallová Kriglerová, takmer pätinu populácie Slovenska tvoria národnostné menšiny. Okrem toho, pribúda cudzincov.
Prisťahovalcov, ktorí majú na Slovensku povolený pobyt, je síce iba niečo vyše pol percenta populácie, no vedúca slovenskej Medzinárodnej organizácie pre migráciu Zuzana Vatraľová odhaduje, že tento podiel bude rásť.
Olej do ohňa predsudkov lejú i médiá. „Zistili sme, že cudzinci sa v médiách spomínajú predovšetkým v súvislosti s nejakým problémom alebo zločinom,“ tvrdí E. Gallová Kriglerová.
Keďže ľudia na Slovensku nemajú skúsenosti s kultúrnou odlišnosťou, pri spolunažívaní s cudzincom im podľa nej hrozí kultúrny šok. Vnútorný konflikt, prejavujúci sa strachom z nového, nepoznaného, vznikajúci pri strete s odlišnosťou.
Menší je pri kultúrne blízkom človeku, napríklad Ukrajincovi, tvrdší pri vzdialenejších kultúrach, ktorú prinášajú trebárs Afganci.
Obetné baránky
Zoznamovanie býva zdĺhavé. Zvlášť, keď chýba vzájomná komunikácia. A tak môžu byť noví kolegovia v zamestnaní – z inej krajiny, nebodaj inej pleti a odlišného vierovyznania – sociálne vylúčení z kolektívu.
Môžu sa objaviť neformálne skupiny, ktoré nekomunikujú a nespolupracujú. To k zlepšeniu pracovnej atmosféry a výkonov neprispieva. Podľa E. Gallovej Kriglerovej hrozí, že pri problémoch, napríklad krádežiach, sa práve cudzinci stanú obetnými baránkami.
Skúsenosti CVEK-u naznačujú, že Slovensko je v očiach cudzincov vnímané ako silno uzatvorené, priam rasistické. Medzinárodná organizácia pre migráciu od migrantov počúva, že sa cítia diskriminovane. Hoci, ako dodáva Z. Vatraľová, ide o subjektívny pocit, nie potvrdený fakt.
Napokon, pre cudzincov, hľadajúcich prácu, nie je Slovensko až také atraktívne. Stále sa im oplatí ísť za prácou ďalej na Západ.
Podľa E. Gallovej Kriglerovej slovenská azylová politika utečencom nepraje. Majú problém sa legálne zamestnať. Ak sa im to podarí, tak až po získaní statusu utečenca.
Kompromisy
Najmenší problém so spolupracovníkmi z cudziny majú najmä mladí ľudia, lebo viacej cestujú. Aj keď slovenské školy nevedú žiakov k multikulturalite, časť mládežníkov je iným kultúram otvorená, hlavne tá jazykovo zdatnejšia.
K otvorenosti prispieva i pracovná skúsenosť v zahraničí. „Mladí sa zo skusov v zahraničí vracajú viacej naklonení ľuďom z iných kultúr,“ mieni sociologička. A dodáva, že práve oni na vlastnej koži pocítili, aké je to prísť pracovať do inej krajiny.
Slováci v zahraničí sa málokedy sťažujú, že ich tam považujú za menejcenných. Že ich domáci odsúvajú na vedľajšiu koľaj. Či priam diskriminujú.
Naopak, zamestnancom z cudziny na Slovensku, ako hovorí E. Gallová Kriglerová, reálne hrozí, že sa dostanú do nevýhodnejšieho postavenia ako ich kolegovia. „Cezpoľní“ nie sú vždy braní ako plnohodnotní pracovníci.
Niektorí manažéri ich môžu považovať iba za lacnú pracovnú silu. To, ako prebieha integrácia cudzincov do pracovného procesu, sa však zatiaľ na Slovensku neskúmalo.
V dnešnej dobe je normálne, že ľudia migrujú. Globalizácia prináša na Slovensko viac nových kultúr a niektoré mestá sa stávajú kozmopolitné.
Je to, skrátka, trend a kľúčom k spolunažívaniu „domácich“ a „prisťahovalcov“ je, podľa E. Gallovej Kriglerovej, vzájomná komunikácia. Hovorí, že byť otvorený znamená navzájom sa akceptovať. Čím viac sa Slováci otvoria cudzincom, tým bude pre nich ľahšie sa integrovať. A tým jednoduchšie bude pre nich zvažovať trvalé usídlenie na Slovensku.
Integrácia cudzinca do spoločnosti si podľa sociologičky vyžaduje kompromisy. Z oboch strán. Cudzinec by mal rešpektovať prostredie, do ktorého prišiel.
A majoritná spoločnosť by sa nemala snažiť čo najviac prispôsobiť cudzincov na svoj obraz. Inak vzniknú napäté vzťahy, ktoré môžu vyústiť až do nepokojov, aké pred časom zažilo Francúzsko či Nemecko.
Ilustračné foto - Ivan Fleischer
