Prvé opatrenia na boj s chorobou Covid-19 sa v Európe zaviedli v polovici marca. Panika spôsobila, že boli prijaté narýchlo a bez dostatočnej debaty. Zúfalá doba si vyžiadala zúfalé činy. Po uplynutí dvoch mesiacoch prvé analýzy ukazujú, že mnohé z opatrení nemali význam a situáciu iba zhoršili.
Najväčšie zlyhania stelesňujú „chybné vedecké štúdie“, ktoré predpovedali katastrofické počty mŕtvych, tvrdí analýza JPMorgan. Na základe nich siahli vlády k zatváraniu spoločnosti a ekonomiky, ktoré sa ale nakoniec ukázali ako „neefektívne, neskoré či iba s minimálnym efektom“.
Zlyhanie veľkého uzatvárania
Politika veľkého uzatvárania krajiny, akú zaviedlo Francúzsko, Taliansko, Španielsko či Spojené kráľovstva nemalo na vývoj epidémie očakávaný vplyv, tvrdí štúdia Thomasa Muniera.
Porovnaním stavu pred opatreniami obmedzujúcimi bežný život a po nich sa ukázalo, že prísna stratégia „nezachránila žiadne životy“. Odhady trendov v úmrtiach pri uzatváraní krajín sa javia porovnateľné s menej reštriktívnymi politikami, ako je napríklad sociálny odstup.
K podobným záverom došiel aj profesor Carl Heneghan, riaditeľ britského Centra pre medicínu založenú na dôkazoch (CEBM). Podľa neho infekcie v krajine medzi 16. marcom, kedy vláda odporučila sociálny odstup, a 24. marcom, kedy uzavrela krajinu, poklesli o polovicu.
C. Heneghan dodáva, že „lockdown“ má horšie následky ako samotný koronavírus.
Zlyhanie prísnych opatrení
Elaine He z Bloombergu vo svojej analýze tvrdí, že existuje iba malý vzťah medzi prísnosťou opatrení, ktoré krajina prijala, a počtom mŕtvych na Covid-19.
Táto analytička rozdelila európske štáty do troch kategórií: na krajiny s vysokou nadmernou úmrtnosťou (Španielsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko), štáty s menšou nadmernou úmrtnosťou (Švédsko a Švajčiarsko) a krajiny s normálnou úmrtnosťou (Nemecko, Grécko). Porovnanie prísnosti ich opatrení neukázalo dôvody, prečo by konkrétna krajina mala patriť do určitej skupiny.
Predpokladaným záverom je, že prijaté opatrenia síce boli potrebné na zastavenie šírenia vírusu, dôležitejšie ako ich prísnosť však boli ich včasnosť a spôsob zavedenia. Ukazuje sa tak, že skoré zavedenie sociálneho odstupu je dostatočným faktorom zabraňujúcim šíreniu epidémie.
Zlyhanie zatvorenej krajiny
Analýza JPMorgan priniesla ďalší dôvod, prečo je pokračujúce uzavretie ekonomík drahým a zbytočným opatrením. Podľa nej „lockdown“ nezmenil trajektóriu pandémie, no zničil milióny živobytí.
Porovnaním amerických štátov, ktoré ostali uzavreté, a tých, ktoré sa znovu otvorili, sa ukázalo, že základný reprodukčný faktor šírenia vírusu sa nezmenil. „Všetky americké štáty, ktoré opätovne otvárali ekonomiku, nezaznamenali novú vlnu koronavírusu,“ tvrdí štúdia.
Podobne na tom je aj mnoho európskych krajín ako Dánsko, ktoré má už viac ako mesiac otvorené nákupné centrá alebo materské a základné školy. „Takmer všade tempo rastu nákazy po znovuotvorení pokleslo,“ dodáva JPMorgan. Analýza naznačuje, že krajiny sa môžu otvárať omnoho rýchlejšie.
Po prelúskaní čísiel sa analytici spoločnosti stali skeptikmi uzatvárania ekonomík. Dôkazy podľa nich naznačujú, že najväčšiu prácu v boji s Covid-19 spravili opatrenia ako sociálny odstup a častejšie umývanie rúk, nie však uzatváranie krajín. To mohlo stáť nakoniec viac životov ako samotný Covid-19, dodáva JPMorgan.
Ekonomické a politické zlyhanie
Uzatváranie ekonomík urobené v panike nebralo veľký ohľad na devastáciu ekonomiky. Avšak hospodárske dáta z posledných mesiacov ukazujú silný vzťah medzi prísnosťou opatrení a ekonomickou výkonnosťou domácej ekonomiky.
Štáty, ktoré prijali tvrdé opatrenia, vo všeobecnosti zaznamenali väčšie hospodárske straty. Obrázok ukazuje vzťah medzi indexom prísnosti opatrení a priemyselnou výrobou v krajine počas marca.
Najväčším problémom opatrení sa podľa JPMorgan môže stať populizmus, ktorý bude držať ľudí v strachu. A bude hľadať nepriateľa doma či v zahraničí, ktorý bude vinený za spoločenské, zdravotné a ekonomické zlyhania vlád založené na chybných modeloch či nesprávnych názoroch epidemiológov.
