Americký prezident Joe Biden vydal vážne varovanie, že Rusko môže spustiť kybernetický útok na Spojené štáty v reakcii na sankcie uvalené po invázii Moskvy na Ukrajinu. Poradil americkým spoločnostiam, aby urýchlili snahy týkajúce sa „zamknutia svojich digitálnych dverí“. Mnoho činiteľov očakáva, že sa útoku na kľúčovú americkú infraštruktúru nemožno vyhnúť, píše Politico.

Spadá pod článok 5

Jedným spôsobom, ako sa Joe Biden a západní lídri snažia zabrániť možnému ruskému kybernetickému útoku počas ukrajinskej krízy, je prostredníctvom článku 5 o prísľube kolektívnej obrany NATO, podľa ktorého je útok na jedného člena útokom na všetkých členov.

Po waleskom summite NATO z roku 2015 aliancia potvrdila, že článok 5 sa vzťahuje aj na kybernetický priestor. Inými slovami, kybernetický útok na akéhokoľvek člena NATO by mohol predstavovať útok na celú alianciu.

Po tom, čo Rusko vtrhlo na Ukrajinu, potvrdil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, že politika NATO v oblasti kolektívnej obrany a kybernetického priestoru je silná, pričom poznamenal, že NATO sa rozhodlo objasniť, že kybernetický útok môže spustiť článok 5.

Nejasné podmienky

Napriek tejto rétorike nie je jasné, ako a kedy sa článok vzťahuje na kybernetický priestor. Táto nejednoznačnosť je problém, ktorý môže mať katastrofálne následky. Riskovať vierohodnosť článku 5 na niečom, čo je často nekalou aktivitou v kybernetickom priestore, môže podkopať širšiu zásadu kolektívnej obrany. Nemôžeme pre debatu o tom, čo predstavuje veľký alebo malý kybernetický útok, riskovať rozpad severoatlantickej aliancie v kritickom bode jej histórie.

Práve z tohto dôvodu by NATO malo urýchlene objasniť svoju politiku v oblasti kybernetických útokov a výslovne uviesť hranicu toho, čo by spustilo reakciu vo forme aktivácie článku 5. Členovia NATO by sa navyše mali zaviazať k tomu, že kybernetické útoky, ktoré nedosiahnu úroveň veľkého útoku, budú považovať za vnútroštátnu záležitosť a nie za záležitosť celej aliancie.

Takáto zmena by zozačiatku mohla čeliť odporu, najmä v kontexte skúseností so zákernými kybernetickými útokmi Kremľa. Prvý takýto štátom iniciovaný útok spáchalo Rusko na Estónsko, člena NATO, v roku 2007. Moskva medzitým svoju škodlivú kybernetickú činnosť zvýšila.

NATO prijalo škálu krokov

Putinove manévre voči členom NATO spolu s anexiou Krymu v roku 2014 viedli k tomu, že aliancia v roku 2016 prijala záväzok v oblasti kybernetickej obrany (Cyber Defense Pledge), ktorým sa kybernetický priestor uznáva za vojenskú oblasť. O dva roky neskôr NATO v Belgicku vytvorilo Centrum pre operácie v kybernetickom priestore (Cyberspace Operations Center) s cieľom zlepšiť situačnú informovanosť a koordinovať kybernetické operácie.

Na summite v Bruseli v 2021 sa NATO zaviazalo ku komplexnej politike v oblasti kybernetickej obrany, pričom spojenci súhlasili využívať vždy celú škálu spôsobilostí s cieľom aktívne odrádzať od celého spektra kybernetických hrozieb.

V praxi sa však lídri NATO vyhli objasneniu podmienok, podľa ktorých by kybernetický útok spustil Článok 5, aj toho, ako by NATO reagovalo. Stoltenberg poznamenal, že sa nikdy nepostavili do pozície, keď by možnému protivníkovi poskytli výsadu toho, že by mu presne zadefinovali, kedy dôjde k spusteniu článku 5.

Jednota v ohrození

Po rokoch verejného a opakovaného spájania článku 5 s kybernetickým priestorom, a posilňovania tejto politiky v dôsledku konfliktu na Ukrajine by neschopnosť dosiahnuť konsenzus a reagovať na ruský kybernetický útok na člena NATO ohrozili článok 5 aj v iných oblastiach. Takáto nejednotnosť by podkopala širšiu politickú súdržnosť, ktorá bola v čase vojny na Ukrajine v prevažnej miere výnimočne silná.

Pre alianciu by bolo náročne reagovať na iné formy ruského správania. Ako zdôraznil Biden počas svojej tlačovej konferencie minulý mesiac: „Najdôležitejšie je, aby sme ostali jednotní... Musíme ostať plne, úplne a dôkladne jednotní.“