Za peniaze šťastie nekúpiš. Aspoň tak hovorí staré porekadlo a zdá sa, že s ním súhlasia aj štatistici pracujúci pre OECD. Organizácia sa dlhodobo pokúša odsledovať vzťah medzi bohatstvom, kvalitou života a šťastím.
Podľa tradičnej ekonomickej logiky by ľudia v bohatších krajinách mali byť spokojnejší ako chudobní ľudia. Realita tento trend kopíruje prinajlepšom laxne a ľudia v relatívne chudobnej Kostarike tvrdohlavo tvrdia, že sú so životom spokojnejší ako v priemere bohatší Američania, Rakúšania či Nemci.
OECD preto už dva roky buduje takzvaný Better Life Index, ktorý sa pokúša štatisticky zmerať aj mäkkšie stránky ľudského života. V nových smerniciach, ktoré OECD predstavilo v stredu, udáva organizácia pravidlá pre štatistické zisťovanie spokojnosti so životom. „Údaje o subjektívne vnímanom blahobyte môžu významným spôsobom doplniť v súčasnosti zbierané indikátory, ktoré nám umožňujú sledovať výkonnosť krajín a nasmerovať rozhodnutia a politiky,“ povedala hlavná štatistička OECD Martine Durandová.
Tradične sa zisťovanie mäkkších faktorov zameriavalo na šťastie, no nové smernice OECD zavádzajú aj sledovanie emocionálneho stavu ľudí, celkové zhodnotenie života či pociťovanie zmyslu vo vlastnom živote. Organizácia chce štandardizovať dotazníky, ktoré sa pokúšajú šťastie a blaženosť skúmať, pričom ide do detailov ako správne poradie či postavenie otázok.
Šťastie sa stáva čoraz častejším cieľom výskumov. V minulom roku vyšla pod záštitou OSN historicky prvá správa o šťastí vo svete – World Happiness Report. Okrem iného ukázala, že aj keď existuje súvislosť medzi bohatstvom a šťastím na úrovni krajín, silná sociálna štruktúra a absencia korupcie má na šťastie ľudí väčší efekt ako výška príjmu. Dáta tiež tvrdia, že ženy v bohatších krajinách bývajú šťastnejšie ako muži, no pomer pre chudobnejšie krajiny je opačný a muži sú tam spokojnejší ako ženy, a že ľudia sú najmenej šťastní v strednom veku.
Zdroj: SITA / AP
Ilustračné foto na titulke - SITA / AP
