Prima banka ide proti trhu. Dvíha úroky na vkladoch

„Naposledy sme úrokové sadzby zvýšili v januári 2012, odvtedy sa držali na rovnakej úrovni až do septembra 2012 a odkedy postupne klesali. Cieľom akejkoľvek úpravy sadzieb je jednak zohľadnenie aktuálnej situácie na trhu, ale zároveň snaha ponúknuť klientom konkurenčné zhodnotenie peňazí,“ vraví pre TREND.sk riaditeľka marketingu a komunikácie banky Eva Čonková.

Lepšie úročenie o desiatky eur

Banka zvýšila sadzby pri dlhodobejších viazanostiach. Ak si klient uloží peniaze na dva roky, Prima banka mu ponúka sadzbu 1,2 percenta. Ešte pred pár dňami ponúkala úročenie jedným percentom. Sporiteľ si tak prilepší o 24 eur v prípade vkladu 6 000 eur. K zmene došlo aj pri sadzbe na tri roky, ktorá sa zvýšila z 1,2 na 1,6 percenta. V prepočte na vklad 6 000 eur si klient usporí o 74 eur navyše.

U bánk, ktoré nepatria do veľkých medzinárodných bankových skupín, vidieť väčšiu aktivitu a snahu zaujať úrokovými sadzbami. „Môže to súvisieť aj s tým, že v rámci veľkej bankovej skupiny majú banky možnosť presúvať kapitál a aj takto získavať zdroje. V tom prípade nemajú až taký záujem o termínované vklady,“ vraví pre TREND.sk analytik portálu Finančná hitparáda Maroš Ovčarik.

Prima banka napriek zatraktívneniu úrokov napríklad v prípade trojročnej viazanosti stále nedobehla Poštovú banku. Tá núka zhodnotenie vkladov na úrovni 2,2 percenta. Rozdiel vo výplate úrokov po troch rokoch je v prospech Poštovej banky 112 eur.

Na druhej strane sú sadzby Prima banky lepšie ako pri veľkých bankách. Kým Tatra banka, ČSOB a UniCredit Bank ponúkajú pri trojročnom vklade jedno percento, v prípade VÚB banky ide o 0,9 percenta a napríklad Slovenská sporiteľna ponúka len o 0,7 percenta. Rozdiel medzi najlepšou ponukou od Poštovej banky a Slovenskou sporiteľňou je v prípade vkladu 6 000 eur vo výške 278 eur.

Sadzby konkurenčných bánk pôjdu zrejme ešte nadol

Konkurenčné banky nevedeli či nechceli povedať, ako budú na ponuku Prima banky reagovať. „Kroky iných bánk dlhodobo nekomentujeme,“ reagoval pre TREND.sk hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.

Väčšina bánk, ktoré ponúkajú nižšie sadzby, na otázky TREND.sk nereagovala alebo sa odvolala s tým, že nebudú prezrádzať svoje ďalšie rozhodnutia, ktoré by mohli využiť konkurenčné banky.

Oficiálne reagovala len Poštová banka a OTP banka. Obe potvrdili, že svoje sadzby v najbližšej dobe neplánujú meniť. Ich reakcia bola logická, pretože sú v úročení terminovaných vkladov najvýhodnejší.

Sadzby nepôjdu nahor ani v najbližších mesiacoch, skôr naopak. Dotkne sa to predovšetkým úročení vkladov s kratšími viazanosťami (do jedného roka). Tie sa pohybujú v prípade najväčších bánk ako Slovenská sporiteľňa, VÚB či UniCredit bank na úrovni od 0,40 do 0,60 percenta. Tie pôjdu takmer určite nadol začiatkom roka.

Banky k tomu prinútila Európska centrálna banka, ktorá pred dvoma týždňami znížila základnú úrokovú sadzbu na 0,25 percenta.

Keďže sadzby ECB ovplyvňujú krátkodobé zdroje, termínované vklady do jedného roka uvoľnenie menovej politiky zasiahne v plnej miere. Nevyhne sa to ani vkladom s dlhšou dobou sporenia, ale zníženie úročenia nebude len čiastočné. V praxi by to znamenalo, že úročenie termínovaných vkladov (do jedného roka) by sa priblížili len úrovni nepatrne nad nulou.

Pôvod chabých úrokoch je v rozhodnutí ECB

Dôvod, prečo už dva roky žiadna banka nezvyšuje z objektívnych dôvodov úročenie vkladov, je rozhodnutie ECB v decembri 2011. Vtedy s cieľom oživiť trh v eurozóne sa rozhodla pre neštandardnú refinančnú operáciu Long Term Repo Operation (LTRO).

Na konci februára sa rozhodla pristúpiť aj k druhému kolu LTRO, pričom ešte viac zmäkčila požiadavky na zábezpeku (kvalitu cenných papierov) a tak umožnila bankám získať hotovosť výmenou za pochybné cenné papiere (dokonca so štatútom bankrotu – Grécko), okomentoval situáciu analytik Trim Brokeru Roland Ižip.

ECB požičala bankám miliardu eur. Zdroje im zároveň pomohli lepšie sa vyrovnať s prísnejšími požiadavkami na kapitálovú primeranosť. Veľké banky dostali dostatok likvidity (hotovosti), avšak nechceli ju na finančnom trhu požičiavať ostatným subjektom, keďže to bolo veľké riziko.

Sadzby môžu ísť do záporu

Práve to bol najväčší problém, pred ktorým centrálna banka stála: Ako rozprúdiť požičiavanie peňazí nielen vo finančnom sektore, ale v ekonomike vôbec?

Centrálna banka sa koncom roku 2011 rozhodla, že bude „trestať“ všetky subjekty, ktoré si u nej držia finančnú rezervu tým, že znížila depozitnú sadzbu na nula percent (v prípade amerického Fedu je sadzba na úrovni 0,25 percenta a v posledných dňoch sa hovorí, že Fed úrok pre banky ešte zníži). Táto sadzba bola ešte pred krízou na úrovni troch percent (kompletný zoznam zmien v sadzbách ECB).

Na trhu sa posledné dni špekuluje aj o tom, že ECB zájde tak ďaleko, že zníži depozitnú sadzbu až do záporných úrovní. Zatiaľ tak ECB nespravila, no tento experiment vyskúšala napríklad dánska centrálna banka, ktorá vlani znížila sadzbu, za ktorú si u nej banky ukladali peniaze, na -0,2 percenta.

„Možnosti na ďalšie zníženie sadzieb sa ešte v plnej miere nevyčerpali a navyše, existujú tu aj ďalšie opatrenia, ktoré je možné využiť," povedal pred pár dňami pre agentúru Bloomberg guvernér estónskej centrálnej banky Ardo Hansson.

Nepriamo tak potvrdil dohady o tom, že ECB by mohla pristúpiť k zníženiu depozitnej sadzby z nulovej úrovne na -0,1 percenta. Ako povedal, banka síce pri pohybe so sadzbami využíva bežne rozsah 0,25 percenta, no sú tu aj iné možnosti. „Teoreticky, menší rozsah (zníženia) nie je vylúčený,“ dodal A. Hansson.