Európske súdy sa v ostatných mesiacoch v zvýšenej miere zaoberajú témou monitorovania zamestnancov. Za problematické považujú prevažne kamerové systémy a mailovú komunikáciu. Upozornilo na to občianske združenie Pracujúca chudoba.
Združenie v tlačovej správe dáva do pozornosti nedávne rozhodnutia v jednotlivých krajinách EÚ, ktoré pre zamestnávateľov, takto porušujúcich práva svojich zamestnancov, priniesli aj „mastné pokuty“.
Tresty pre Ikeu a ďalších
Najväčší rozruch vyvolalo rozhodnutie francúzskeho súdu, ktoré udelilo nadnárodnému predajcovi nábytku IKEA pokutu vo výške milión eur za špehovanie francúzskych zamestnancov, napríklad aj prostredníctvom falošných „zamestnancov“, ktorí tajne spisovali správy o dianí na pracovisku. Zamestnávateľ získaval osobné údaje o zamestnancoch vrátane informácií o ich vozidlách či majetkových pomeroch, ktoré mal následne používať napríklad proti šéfom odborov.
IKEA vo Francúzsku musí zaplatiť milión eur za špehovanie zamestnancov, rozhodol súd
Nemecký súd zasa rozhodol o nezákonnosti kamerového monitorovania 400 zamestnancov pomocou 213 kamier. Nemecký reťazec odôvodňoval svoj krok častými krádežami, no podľa súdu nebola rozlíšená hodnota monitorovaného tovaru ani objasnená rizikovosť a nebolo dostatočne preukázané, že všetky škody vznikli v dôsledku porušenia povinností zamestnancov.
Pokutu za monitorovanie zamestnancov kamerami uložili minulý mesiac aj islandský a španielsky dozorný orgán. V oboch prípadoch boli problémom kamery, ktoré zachytávali kancelárie zamestnancov či oddychové miestnosti.
Pozor na interné registre
Existujú aj ďalšie formy kontroly zamestnancov, ktoré sa nevyhli pozornosti príslušných úradov. Holandský dozorný orgán napríklad uložil pokutu zamestnávateľovi, ktorý viedol register príčin práceneschopnosti zamestnancov, čím spracúval viac zdravotných údajov, ako je zákonom povolené či nevyhnutné.
Obdobne uložili pokutu cyperskému zamestnávateľovi, ktorý prostredníctvom automatizovaného hodnotiaceho systému monitoroval neprítomnosť chorých zamestnancov.
V Nórsku zasa v posledných mesiacoch uložili pokuty spolu v desiatkach tisíc eur za nezákonné nazeranie do e-mailovej schránky bývalého zamestnanca po skončení pracovného pomeru aj za nastavenie automatického preposielania e-mailov zamestnancov na spoločný firemný e-mail bez právneho základu.
Situácia na Slovensku
Podľa spomínaného občianskeho združenia sa už aj na Slovensku objavuje čoraz väčší počet prípadov nespokojných zamestnancov, ktorí sa obracajú s podaniami aj na Úrad na ochranu osobných údajov SR.
„Ak sa zamestnávateľ rozhodne pristúpiť ku kamerovým systémom či monitorovaniu mailovej komunikácie, musí podrobne zdokumentovať kroky, ktoré viedli k rozhodnutiu monitorovať zamestnancov a zvážiť miernejšie opatrenia. Nikdy nie je možné monitorovať všetko, vždy existujú určité mantinely," vysvetľuje v tlačovej správe odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal.
„Je vhodné tieto úvahy zdokumentovať prostredníctvom tzv. balančného testu, ktorý zamestnávateľ potrebuje pri každom monitorovacom mechanizme. Takisto je potrebné zamestnancov informovať podľa Zákonníka práce ako aj podľa GDPR. Na tieto povinnosti zamestnávatelia často zabúdajú, čo sa ukazuje ako problém, ak voči nim začne konanie Úrad na ochranu osobných údajov. Veľká časť týchto konaní bola začatá práve na podnet nespokojných zamestnancov. Treba byť pripravený na tieto riziká,“ upozorňuje právnik.
Podľa zakladateľa OZ Pracujúca chudoba Milana Kuruca je informovanosť medzi zamestnancami o týchto veciach nízka. „Nemajú predstavu, kedy už dochádza k porušovaniu ich práv a už vôbec netušia, na koho a akým spôsobom sa majú obrátiť, aby sa zjednala náprava,“ uviedol.
Pripomenul, že zákonník práce dovoľuje zaviesť tzv. monitorovacie systémy, avšak tieto musia byť primerané, nevyhnutné a zamestnanci musia byť o nich vopred informovaní, prípadne tieto musia byť prerokované so zástupcami zamestnancov.
Pandémia zmenila pohľad na zamestnanecké benefity. Kľúčovým sa stáva finančné zdravie.
