Príklad Klokočova majú nasledovať vyše dve desiatky obcí

Klokočov na Kysuciach sú lazy v horách na slovensko-českých hraniciach. Napriek tomu sa stali vzorom pre desiatky podobných dedín na Slovensku. Už tretiu vykurovaciu sezónu tu v škole, na obecnom úrade i v dvoch bytovkách využívajú teplo zo spaľovania drevného odpadu. A od budúcej zimy by mali prejsť na drevené pelety, umožňujúce automatizovanú výrobu tepla bez nároku na kuriča.

Projekt je spolu s menšou kotolňou v Lúkach pri Púchove výkladnou skriňou združenia právnických osôb Biomasa v Žilne. Združenie vzniklo v lete 1999 s cieľom uskutočniť projekt využívania biomasy na vykurovanie škôl a iných budov v Žilinskom a Trenčianskom kraji. Jeho členmi je 23 obcí, v ktorých sa zmena vykurovania uskutočňuje, spolu s dvoma zdravotníckymi zariadeniami v Ľubochni a Prednej Hore, strednou odbornou školou v Námestove, občianskym združením Kysuce a Ekoenergiou Rajec.

Šetria peniaze aj prírodu

„Možno najťažšou úlohou je zmena v myslení ľudí, aby uverili, že drevným odpadom možno vykúriť aj väčšie stavby typu škola či obecný úrad,“ tvrdí Ladislav Židek zo združenia Biomasa. Aj preto išli cestou pilotného projektu v Klokočove. Náklady na vykurovanie tam poklesli o 50 %, aj keď väčšina úspor bola dôsledkom zateplenia budov, rekonštrukcie rozvodov tepla a vybudovania zónovej regulácie.

Sám prechod na spaľovanie dreva ušetril výdavky na kuričov a rentovať by sa mal najmä v budúcnosti. Pokiaľ výdavky na výrobu tepla z uhlia či zemného plynu porastú podľa odhadu združenia Biomasa o osem až desať percent ročne, v prípade drevených peliet len o dve až tri percentá.

Rozhodujúci efekt je v oblasti životného prostredia. V Klokočove po prechode na biomasu takmer vymizli emisie oxidov síry. Podstatne klesli oxidy dusíka a oxidu uhoľnatého a výrazne sa zredukovalo množstvo tuhého odpadu a popolčeka v ovzduší. Navyše spaľovanie dreva neprispieva k tvorbe oxidu uhličitého, podieľajúceho sa na tzv. skleníkovom efekte.

Výsledky meraní potvrdzujú aj skúsenosti tamojších obyvateľov. „Nedá sa to vôbec porovnať. Pri spaľovaní uhlia a koksu celú našu dolinu zahaľoval dym. Dnes z komína kotolne nevidno unikať takmer nič,“ zdôrazňuje riaditeľ tamojšej základnej školy Ladislav Kopecký. Pochvaľuje si aj spoluprácu so združením Biomasa, ktoré novú kotolňu vlastní a prevádzkuje. „Odišli mi všetky problémy súvisiace s kúrením. Od objednávania uhlia cez údržbu kotolne až po zamestnávanie kuričov, ich školení a podobne,“ dodáva riaditeľ školy.

Výstavba kotolne v Klokočove stála 5,5 mil. Sk a podľa L. Žideka je najmodernejším zariadením svojho druhu na Slovensku. Dodávateľom technológie bol dánsky výrobca Justsen Energiteknik. Peniaze na ňu získali z grantu Dánskej agentúry životného prostredia. Celkové investičné náklady dosiahli 14,7 mil. Sk. Zo strany Krajského úradu v Žiline, Obecného úradu v Klokočove a obyvateľov obce išlo najmä o náklady na likvidáciu starých kotolní, rekonštrukciu rozvodov, vybudovanie zónovej regulácie, nové okná, dvere a zatepľovanie budovy školy.

Ambiciózny projekt

Projektová manažérka združenia Dagmar Bohunická hovorí o zámere vybudovať 42 podobných kotolní v 23 obciach. „Najväčšia by mala byť v areáli Endokrinologického ústavu v Ľubochni a bude ako palivo využívať pelety. Preto už na budúci rok musíme investovať do vlastnej výrobne tohto paliva,“ zdôrazňuje. Dodáva, že výhodou Biomasy bude najmä spojenie vlastnej výroby paliva s rekonštrukciou a následnou prevádzkou vykurovacích zariadení.

Kotolňa v Klokočove spaľuje zatiaľ väčšie brikety, a preto na jej chod musí intenzívnejšie dohliadať pracovník obsluhy Peter Litvík. Nie je to pritom osobitne náročné, ak dôjde k poruche či len k krátkemu výpadku elektrickej energie, riadiaca jednotka kotla sama zatelefonuje do domu obsluhujúceho pracovníka. Jediné, s čím dánski inžinieri nerátali, je nedostupnosť siete mobilných telefónov v Klokočove.

„Keď prejdeme na spaľovanie malých peliet, odpadnú dnešné problémy s dopravou paliva zo zásobníka do kotla. Potom budem stíhať dohliadať nie na jeden kotol, ale na všetkých 42 kotolní v 23 obciach,“ mieni P. Litvík. Uľahčiť by to malo prepojenie všetkých kotolní s akýmsi riadiacim velínom umiestneným v pripravovanej výrobni peliet.

Kľúčová výroba

Práve táto výrobňa tvorí ťažisko projektu združenia Biomasa. Problémy s financovaním jej výstavby priznáva aj L. Židek. „Po parlamentných voľbách v Dánsku tamojšia nová vláda prehodnotila poskytovanie podpory krajinám strednej a východnej Európy a nám vypadol výrazný zdroj financovania. Znamenalo to zdržanie projektu, ale budúci rok s výstavbou výrobne peliet určite začneme,“ zdôrazňuje L. Židek.

Výrobňa s projektovanou kapacitou 12-tis. ton peliet by mala byť v Kysuckom Lieskovci v okrese Kysucké Nové Mesto, kde združenie disponuje pozemkom s rozlohou 8,4 tis. m2. Zamestnávať by mala 16 pracovníkov a najmä kvôli návratnosti investície by väčšina produkcie mala smerovať na export.

Dotovanie vlastnej spotreby

Z predaja do zahraničia za svetové ceny totiž Biomasa plánuje dotovať cenu peliet, ktoré spotrebuje vo svojich kotolniach. Práve vyššia cena drevených peliet v zahraničí je hlavný dôvod, prečo združenie Biomasa trvá na vlastnej výrobni peliet. „V Poľsku a pobaltských republikách išli iným smerom, veľké výrobne peliet tam vybudovali zahraniční investori. Napriek nižším nákladom na výrobu ich však predávajú za svetové ceny a to tamojších obyvateľov nemotivuje k zmene systému vykurovania,“ uvádza L. Židek.

Predpokladá, že na Slovensku záujem o tento typ vykurovania porastie. A to aj v rámci združenia Biomasa. „Keď starosta uvidí, aké čisté, lacné a účinné kúrenie na biomasu má na jednom konci dediny, urobí všetko pre to, aby tak boli vykurované aj prevádzkarne na druhom konci dediny. Preto je možné, že po troch rokoch od spustenia vlastnej výroby peliet zaznamenáme nárast záujmu domácich spotrebiteľov a export vôbec nemusí byť vyšší ako vlastná spotreba peliet,“ naznačuje L. Židek.

Foto – Milan Velecký