Sporenie ako výdavok uvádza 16 percent vysokoškolákov. Voľný čas a zábavu v rámci výdavkov uviedlo len 12 percent vysokoškolákov. „Vysokoškoláci čoraz viac myslia na svoju budúcnosť a uprednostňujú sporenie pred výdavkami na zábavu. Mnohí z nich si šetria na vlastné bývanie,“ uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.
Takmer polovicu výdavkov vysokoškolákov však tvoria náklady na stravu a bývanie. „Vzhľadom na vysoké nájmy, predovšetkým vo väčších mestách a vyššie poplatky na internátoch, míňajú študenti veľkú časť ich financií na bývanie (19 percent). Výdavky na potraviny a jedlo (23 percent) sú vo všeobecnosti nákladnou položkou slovenských domácností, študentov nevynímajúc,“skonštatovala L. Buchláková.
Štyridsaťosem percent opýtaných stredoškolákov má nepravidelnú brigádu, 33 percent brigáduje pravidelne. Ich priemerný mesačný príjem je vo výške 78 eur. Peniaze najčastejšie míňajú na oblečenie, topánky či zábavu s kamarátmi. Priemerný mesačný príjem vysokoškoláka je na úrovni 273 eur.
Takmer polovica oslovených vysokoškolákov má príjmy z pravidelnej brigády počas roka, rovnako polovica má príjmy len z občasnej brigády. „Zlepšujúce sa podmienky na trhu práce aj im priniesli viac možností na letné brigády,“ dodala L. Buchláková.
Prieskum uskutočnila agentúra Ipsos v júni tohto roka na celom území Slovenska. Vzorkou bolo 1 200 ľudí vo veku šesť až 35 rokov. Išlo o osobné a online dopytovanie.
