Popri postupnom návrate do postpandemického normálu čelí väčšina podnikateľov a firiem novej výzve, a to dôsledkom vojny na Ukrajine na ich fungovanie. Iba 15 percent spoločností nepocítilo žiadne dôsledky vojny na svojom biznise. Naopak, viac ako polovica spoločností pocítila stredný až vážny vplyv vojny na ich podnikanie. Vyplýva to z aprílového prieskumu ČSOB na vzorke 300 podnikov, ktorý banka pripravila v spolupráci s agentúrou Datank.
Museli zastaviť svoju činnosť
Z monitorovaných odvetví je na tom najhoršie odvetvie dopravy a skladovania, kde necelá desatina (9,1 percenta) oslovených zástupcov musela zastaviť svoju činnosť a ďalšia viac než tretina (36,4 percenta) hovorí o veľmi výrazných negatívnych dopadoch. Kriticky vnímajú situáciu aj podnikatelia v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, ale aj ubytovacích a stravovacích služieb. Naopak, o najmenších dopadoch hovoria firmy podnikajúce v oblasti IT a komunikácii.
„Doprava a poľnohospodárstvo čelia rastúcim cenám v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine. Pocítili to ceny pohonných hmôt, energií, ako aj základných potravinárskych komodít. Problémy sa tiež dajú pozorovať v niektorých dodávateľských reťazcoch, čo sa zase môže prenášať do dopravy," uviedol Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB.
Nedostatok pracovnej sily
Podnikatelia na Slovensku už dlhodobo riešia problém s nedostatkom pracovnej sily. Nedostatok pracovnej sily pocítilo 28 percent firiem. Najviac zasiahnuté touto situáciou boli firmy v oblasti ubytovania a stravovania (56 percent), stavebníctva (38,2 percenta) a poľnohospodárstva (37,5 percenta). Naopak, najmenej spracovateľský priemysel a strojárstvo (8,7 percenta).
Ako najčastejší spôsob získavania novej pracovnej sily uviedla polovica respondentov zvyšovanie mzdy, takmer tretina sa spolieha na preškoľovanie iných pracovníkov a približne 15 percent vidí riešenie v prijímaní pracovnej sily z Ukrajiny.
Podnikatelia očakávajú zlepšenie
Aj po zohľadnení negatívnych dopadov vojnového konfliktu sú podnikatelia o niečo optimistickejší ako na jeseň minulého roka. Index očakávaní firiem, ktorý je súčasťou prieskumu, sa v porovnaní s októbrovým meraním zvýšil o deväť bodov na hodnotu 2,1 bodu z možnej škály od + 100 do -100 bodov. Index tak naznačuje ďalšie zlepšenie, ale zároveň potvrdzuje pretrvávajúce obavy z ďalšieho vývoja situácie.
Najvýraznejšie sa zvýšil čiastkový index vývoja dopytu, a to na hodnotu 4,5 bodu, čo je nárast o 18 bodov. Zvýšenie dopytu pre 2. štvrťrok tohto roka očakávalo 43 percent firiem. Naopak, pokles dopytu v budúcom kvartáli očakáva takmer 39 percent firiem. Zvýšil sa aj čiastkový index vývoja investícií, drží sa však stále na zápornej hodnote -7 bodov. V priemere štyria z desiatich opýtaných očakávajú, že ich investície v tomto roku budú vyššie ako v minulom roku.
Čiastkový index rozšírenia podnikania sa mierne zvýšil na hodnotu 8,9 bodu. Rozšíriť podnikanie v horizonte jedného roka plánovalo 18 percent oslovených podnikateľov. Zachovať podnikanie v súčasnom rozsahu plánovalo pre obdobie najbližších 12 mesiacov 66 percent firiem. O obmedzení, prerušení alebo ukončení podnikania uvažuje desať percent podnikateľov. Predaj alebo odovzdanie firmy zvažujú dve percentá oslovených.