Situácia je podľa jej slov najkritickejšia v Prešovskom kraji. Tam prácu stratilo 41 percent opýtaných študentov. „Mimoriadne kritická je aj situácia v Bratislave. V tomto kraji o prácu pre pandémiu prišlo 30 percent respondentov. Nasleduje Trnavský kraj, kde to bolo len o dva percentuálne body menej (28 percent),“ priblížila T. Peterková.

Najpriaznivejšie pracovné prostredie je pre študentov v Košickom a v Žilinskom kraji. Ale aj tam o prácu prišlo zhodne 20 percent respondentov. Nad celoštátnym priemerom v udržateľnosti práce sú podľa Peterkovej aj študenti v Trenčianskom a Nitrianskom kraji, kde o zamestnanie prišlo zhodne 25 percent opýtaných. Situácia v Banskobystrickom kraji presne kopíruje celoštátne čísla. To znamená, že prácu si tam udržalo 73 percent, kým zvyšných 27 o zamestnanie prišlo.

Nóri rúška vôbec nenosia, ani v obchodoch.
Neprehliadnite

Európa sa pomaly znovu otvára, Nórsko zostáva tvrdohlavo zatvorené

„Obdobie koronakrízy pripravilo o prácu množstvo študentov vysokých škôl. Veríme, že sa objaví štátna pomoc, ktorá prispeje k opätovnému prijímaniu vysokoškolákov do zamestnaní,“ povedal spoluzakladateľ projektu Praxuj Jozef Gašparík. Ako doplnil, viaceré dáta totiž nasvedčujú tomu, že študenti, ktorí pracujú už počas vysokej školy, majú väčšiu šancu uspieť na trhu práce.

Vzdelávací projekt Praxuj realizoval dotazníkový prieskum na vzorke 2099 respondentov z celého Slovenska v období od 4. do 15. júna. Oslovení boli študenti najväčších univerzít a vysokých škôl vo všetkých krajoch na Slovensku. Prieskum nezahŕňal Slovákov študujúcich v zahraničí.

Najväčšie zastúpenie mali študenti z Bratislavského kraja (27 percent). Najmenší záujem o prieskum prejavili vysokoškoláci študujúci v Trenčianskom kraji (2,7 percenta). Väčšinu opýtaných (60,4 percenta) tvoria študenti bakalárskeho stupňa štúdia vo veku od 21 do 23 rokov (51,5 percenta). Viac ako dve tretiny respondentov boli ženy (69,8 percenta).