Prieskum manažérskych platov: dopyt rozhoduje

Cestu k ekonomickému oživeniu začali mnohí vrcholoví manažéri na Slovensku aj v zahraničí s výrazne tenšou peňaženkou, než bol „predkrízový“ štandard. Zmrazenie mzdových nárastov, optimalizácia štruktúry riadenia a ostatné úsporné opatrenia vo firmách sa podpísali aj na odmeňovaní manažérov. V ekonomikách, ktoré trpia nedostatkom dobrých vrcholových manažérov, však firmy pri stanovovaní balíkov odmeňovania hľadia viac na zákon dopytu a ponuky, než na potrebu šetriť. Keď sa z platu manažérov odpočíta výška životných nákladov a dane, najvyššiu kúpnu silu majú manažéri v krajinách Stredného východu, najnižšiu naopak v Indii. Vyplýva to z prieskumu kúpnej sily manažérov a rozdielov v odmeňovaní manažérov a radových zamestnancov, ktorý v decembri uskutočnila poradenská spoločnosť Hay Group v 56 krajinách sveta.

Ak je v krajine okrem nedostatku manažérov aj dostatok kvalifikovanej pracovnej sily na bežné pozície vo výrobe a v administratíve, zákon trhu nepustí mzdy väčšiny populácie vysoko. Tak vzniká rozdiel medzi platmi bežných zamestnancov a manažérov, ktorý je typický pre všetky rastúce ekonomiky. Rebríčku mzdových rozdielov medzi manažérmi a radovými zamestnancami kraľuje Nigéria. Slovensko sa nachádza približne v strede poradia, na 27. mieste. Znamená to, že slovenský manažér má 5,8-krát vyšší plat než priemerný zamestnanec v administratíve. Rebríček uzatvára Nórsko, kde manažéri v duchu rovnostárskej tradície zarábajú len 2,6-krát viac než bežní zamestnanci.

Stredná Európa ešte nenasýtená

V 56-miestnom rebríčku kúpnej sily manažérov sa z regiónu strednej a východnej Európy usadilo najvyššie Rumunsko, na 9. priečke. Slovensko má až 42. miesto, pričom Veľká Británia sa nachádza o jednu priečku nižšie. Kúpyschopnosť slovenských, českých a maďarských manažérov je však na porovnateľnej úrovni, kým poľskí sú na tom o poznanie lepšie (22. miesto). Miroslawa Kowalczuk z poľskej kancelárie Hay Group zdôvodňuje vyššie manažérske platy tým, že v deväťdesiatych rokoch počas prudkého hospodárskeho rastu bolo v krajine veľmi málo kvalifikovaných manažérov. Vysoký dopyt po manažéroch spôsobil, že platy v tom období rástli veľmi rýchlym tempom a vtedajšiu výšku si udržali dodnes.

V poradí, ktoré určuje rozdiely medzi manažérskym a nemanažérskym odmeňovaním, sa takmer celý región usadil v prvej tridsiatke. Počas krízy sa v regióne strednej Európy úsporné opatrenia v odmeňovaní prejavili najviac práve na manažérskych pozíciách. Slovensko nebolo výnimkou – podľa slovenského prieskumu odmeňovania robotníkom zmrazovalo základnú mzdu 31 percent firiem, manažéri museli takéto opatrenie podstúpiť až v 53 percentách spoločností. Na druhej strane, celý región sa stále vyznačuje nedostatkom manažérskych talentov.

Keď sa dnes povie, že rumunský manažér zarobí takmer desaťkrát toľko, čo sekretárka, môže sa zdať, že manažérske platy sú extrémne vysoké. Treba si však uvedomiť, že mzdy na nižších pozíciách sú v Rumunsku veľmi nízke. To je aj prípad Slovenska. Slovenským manažérom ani takmer šesťnásobok platu sekretárky nepomôže, aby sa priblížili mzdovej úrovni západoeurópskych kolegov. V porovnaní s nemeckými manažérmi tvoria ich platy stále len 45 percent.

Rovnostársky sever

Severské krajiny sa v oboch rebríčkoch nachádzajú na spodných priečkach. Kúpnu silu tamojších manažérov znižuje kombinácia vysokých daní a životných nákladov. Tradične silný sociálny systém, ktorý občanom garantuje istoty v nezamestnanosti aj v dôchodku, si vyžaduje vysoké daňové a odvodové zaťaženie a ukrajuje z manažérskych platov obrovské sumy. Navyše, škandinávske krajiny sa vyznačujú silným vplyvom odborov, čo spôsobuje reguláciu miezd. Sjur Teigland z nórskej kancelárie Hay Group hovorí: „To, že Nórsko je na poslednom mieste rebríčka mzdových rozdielov, ma vôbec neprekvapuje. Dôsledky vplyvu odborovej organizácie v Nórsku ľahko uvidíte už pri analýze nominálnych mzdových nárastov. Na nižších pozíciách zamestnanci zaznamenali tento rok nárast, ktorý sa veľmi podobá minuloročnému. Manažéri však zaznamenali len takmer polovičný nárast ako minulý rok a ten je navyše netypicky nižší než v administratíve.“

Stredný východ: velí dopyt

Prvých päť miest rebríčka kúpnej sily manažérov obsadili „ropné ekonomiky“. Kríza tu narobila menšie škody než v iných častiach sveta a mnohé firmy aj tento rok zvyšovali platy. Nominálne mzdy v Katare rástli tento rok v priemere o osem percent, pričom v minulých rokoch sa bežne objavoval 15-percentný ročný nárast. Na porovnanie, na Slovensku dosahoval priemerný mzdový rast pred krízou (v roku 2008) 6,7 percenta. Vijay Gandhi z dubajskej kancelárie Hay Group tvrdí, že v Katare je obrovský nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, čo v kombinácii s vysokou mierou investícií do infraštruktúry vytvára rozsiahly dopyt po talentovaných manažéroch.

Objavujú sa však aj názory, že situácia v zálive sa čoskoro zmení. V. Gandhi priznáva, že mzdy v regióne sa teraz zdajú byť umelo nadsadené. Skladba balíka celkového odmeňovania manažéra je v tejto oblasti viac naklonená v prospech základnej mzdy, čo sa postupne začína meniť, a firmy chcú vkladať viac prostriedkov do variabilného odmeňovania závislého od výkonnosti. Ak majú do regiónu naďalej prichádzať kvalitní zahraniční manažéri, spoločnosti budú musieť veľmi šikovne ponúknuť celkový balík tak, aby bol stále atraktívny.

Kto chce ísť do Afriky?

„Po kvalifikovaných manažéroch so skúsenosťami je v Afrike úžasne vysoký dopyt, ktorý navyše stále rastie. To platí rovnako pre Nigériu, ako aj pre Egypt a Juhoafrickú republiku. Výsledkom je, že manažéri sa vo všetkých týchto krajinách tešia slušným platom, pričom náklady na život tu nie sú veľmi vysoké. Okrem toho, v Nigérii, Keni aj v Egypte je k dispozícii relatívne dobre vzdelaná početná populácia, ktorá môže zastávať nižšie pozície, čo rozdiel medzi manažérskymi a nemanažérskymi platmi ešte zvyšuje,“ vysvetľuje situáciu Ginger Brown z juhoafrickej kancelárie Hay Group. Nigéria je rastúca ekonomika, ktorá potrebuje dobrých manažérov, ale z vlastných zdrojov ich nevie vychovať, hlavne ak je súčasťou požiadaviek aj medzinárodná skúsenosť v manažmente. V porovnaní s krajinami Stredného východu má však Afrika nevýhodu v tom, že máloktorý manažér je ochotný ísť tam pracovať.

Kanadu potopili dane

Kanada sa v rebríčku manažérskej kúpnej sily umiestnila až na 38. priečke. Hlavným dôvodom sú vysoké dane – tie kanadské sú vysoko nad svetovým mediánom. Okrem toho, kanadskí manažéri zarábajú iba 2,8-krát viac než radoví kanadskí zamestnanci na podporných administratívnych pozíciách. Týmto zistením si Kanada vyslúžila 55. miesto v tabuľke rozdielov v odmeňovaní. Prístup „všetkým rovnako“ sa dôslednejšie uplatňuje už iba v Nórsku.

Čínska vojna o talent

Všeobecne sa očakáva, že čínsky HDP za rok 2009 porastie o 8,5 percenta, pričom miera rastu nominálnych miezd (manažérskych aj nemanažérskych) sa pohybuje na úrovni päť percent. V tejto situácii rastie kúpna sila čínskych manažérov, i keď ceny niektorých luxusných dovozových tovarov aj áut sú v Číne dosť vysoké. V každom prípade, bez ohľadu na krízu v Číne naďalej zúri vojna o talentovaných profesionálov a v blízkej budúcnosti sa preto vôbec neočakáva, že by trh odmeňovania vrcholových manažérov mal stagnovať alebo dokonca klesať.

V Japonsku je však presne opačná situácia – podľa Yasuyo Okadu z japonskej kancelárie Hay Group platy vrcholových manažérov v Japonsku už niekoľko rokov stagnujú. Keď k tomu pripočítame náklady na bývanie, ktoré sú trojnásobne vyššie než v Hongkongu, niet sa čo čudovať, že disponibilný príjem japonských manažérov sa pohybuje až na 34. mieste rebríčka.

Dôsledky krízy iba prídu

Rozdiel v disponibilnom príjme manažérov v rozvíjajúcich sa a rozvinutých ekonomikách bude v najbližšom roku pravdepodobne rásť. Ozajstné bremeno krízy sa totiž ešte do manažérskeho odmeňovania nepremietlo v plnom rozsahu, hlavne nie v rozvíjajúcich sa ekonomikách, ktoré sú spravidla zraniteľnejšie. Vláda, ktorá sa počas krízy vydala cestou zvýšených vládnych výdavkov, bude teraz hľadať spôsoby, ako peniaze získať späť. V nasledujúcich rokoch by sa manažéri v týchto krajinách mali pripraviť na to, že vplyv zvýšených daní a životných nákladov môžu pocítiť na vlastnej výplatnej páske.