Rozdiely medzi chudobnejšími a bohatými regiónmi sveta sú obrovské a ďalej sa prehlbujú. Severná Amerika je podľa analýzy spoločnosti Allianz Research najbohatším regiónom na svete s priemerným majetkom na obyvateľa 198-tisíc eur po odpočítaní záväzkov v minulom roku.
Na druhej strane stojí východná Európa ako región s najnižšími čistými finančnými prostriedkami. Na konci roku 2019 mali domácnosti v priemere 5 160 eur na obyvateľa.
V roku 2000 boli pritom podľa tejto analýzy čisté finančné aktíva na obyvateľa v rozvinutých ekonomikách v priemere 87-krát vyššie ako na rozvíjajúcich sa trhoch.
Stredná trieda sa zmenšuje
Po prvý raz významne poklesol počet členov strednej triedy z hľadiska bohatstva: z niečo vyše miliardy ľudí v roku 2018 na necelých 800 miliónov ľudí v roku 2019.
Najbohatších 10 percent na svete, čo je 520 miliónov ľudí s priemerným majetkom 240-tisíc eur, vlastnilo vlani zhruba 84 percent celkových čistých finančných aktív. „Super“ boháči s majetkom nad 1,2 milióna eur, ktorých je jedno percento, vlastnili takmer 44 percent.
Covid-19 zamieša karty
Je ešte otázne, do akej miery zamieša karty kríza spôsobená pandémiou Covid-19. Odborníci zvyknú konštatovať, že uvrhla svetovú ekonomiku do najhlbšej recesie za posledných 100 rokov. „Odhadujeme, že súkromné domácnosti boli schopné vyrovnať svoje straty z prvého štvrťroka a zaznamenali mierny nárast globálnych finančných aktív o 1,5 percenta do konca druhého štvrťroka 2020, keď sa zvýšili bankové vklady podporované štedrými vládnymi programami a preventívnymi úsporami,“ uviedli analytici spoločnosti Allianz Research.
Nemali by sme sa však klamať, pokračujú ďalej. Nulové alebo negatívne úrokové sadzby podkopávajú podľa nich akumuláciu bohatstva a prehlbujú sociálnu nerovnosť. „Záchrana aktuálneho dňa nie je to isté ako víťazstvo v budúcnosti.“ Na odstránenie dôsledkov pandémie potrebujeme podľa odborníkov viac ako kedykoľvek predtým štrukturálne reformy.
