Priemyselná produkcia v eurozóne klesla v júli podstatne prudšie, než sa očakávalo.
Priemyselná produkcia v eurozóne po úprave o sezónne vplyvy v júli medzimesačne padla o 2,3 percenta po náraste o 1,1 percenta v júni, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom odhade. Ekonómovia počítali so znížením len o 1 petrcento. V celej EÚ priemyselná produkcia klesla o 1,6 percenta po zvýšení o 1 percenta.
Produkcia kapitálových tvarov v eurozóne klesla o 4,2 percenta a v EÚ o 3,2 percenta, produkcia tovarov dlhodobej spotreby v oboch regiónoch o 1,6 percenta a produkcia polotovarov takisto v oboch regiónoch o 0,8 percenta. Produkcia energií vzrástla v eurozóne o 0,4 percenta a v EÚ o 0,7 percenta a produkcia tovarov krátkodobej spotreby o 1,2 percenta, respektíve o 1 petrcento.
Spomedzi členských štátov EÚ, pre ktoré mal Eurostat k dispozícii údaje, najprudší medzimesačný prepad priemyselnej produkcie zaznamenalo Írsko (-18,9 percenta), nasledované Estónskom (-7,4 percenta) a Rakúskom (-3,2 percenta). Naopak, najvýraznejšie priemyselná produkcia vzrástla v Litve (+6,5 percenta), vo Švédsku (+5,8 percenta) a na Malte (+4,2 percenta). Na Slovensku sa zvýšila o 1,2 percenta.
V medziročnom porovnaní sa priemyselná produkcia v eurozóne oslabila o 2,4 percenta a v EÚ o 0,8 percenta.
Produkcia kapitálových tvarov v eurozóne medziročne klesla o 5,4 percenta a v EÚ o 3,5 percenta, polotovarov o 1,8 percenta, respektíve o 1,4 percenta. Produkcia tovarov krátkodobej spotreby sa v eurozóne znížila o 1,1 percenta a v EÚ vzrástla o 2,1 percenta. Produkcia energií sa v eurozóne zvýšila o 1,1 percenta a v EÚ o 3,1 percenta a produkcia tovarov dlhodobej spotreby o 1,4 percenta, respektíve o 0,9 percenta.
Najprudší medziročný prepad priemyselnej produkcie zaznamenali Írsko (-23,7 percenta), Estónsko a Slovensko (v oboch -6,4 percenta) a Belgicko (-5,1 percenta). Najvýraznejšie priemyselná produkcia vzrástla v Bulharsku (+17,6 percenta), Dánsku (+12 percent) a Poľsku (+10,3 percenta).