„Stredoškoláci majú v priemere mesačne do 100 eur. Peniaze majú prevažne z vreckového. Mnohí rodičia či starí rodičia však pri obdarovaní dieťaťa volia práve finančný darček, čo im vylepšuje ich finančnú situáciu. Mladí si z týchto peňazí platia desiatu či obed, dokonca výlety i posedenia s kamarátmi. Často si za to kupujú aj elektroniku, teda nový model počítača či telefónu,“ uvádza Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Práve deti a mladí z nižších príjmových domácností dostávajú nízke alebo žiadne vreckové, preto si kultúrne a športové aktivity mimo školy nemôžu dovoliť. Mnohí si privyrábajú brigádami. Brigádovať môžu všetci tí, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku a dovŕšili vek 15 rokov.
V rámci 28 krajín EÚ nemá peniaze na kino, športové podujatie, divadlo či koncert približne 30 percent mladých ľudí vo veku 16 až 24 rokov. Spomedzi európskych krajín v tomto prípade najviac trpia mladí v Španielsku (48 percent), Grécku (47 percent) či Maďarsku (38 percent).
Na druhom konci rebríčka, teda mladí, ktorí najmenej riešia pri výbere aktivít finančnú stránku, sú vo Fínsku (len 2 percentá mladých si nemôže dovoliť kultúrne a športové aktivity), Luxembursku (8 percent) či Estónsku (11 percent). Zaujímavosťou je, že až dve tretiny mladých Dánov či Švédov o podobné aktivity nemá záujem.
Na Slovensku sa podľa Eurostatu zúčastňuje na neplatených dobrovoľníckych činnostiach zhruba tretina mladých vo veku 16 až 24 rokov. Najmenej tieto aktivity vyhľadávajú mladí v susednej Českej republike, ale aj Maďarsku či Bulharsku. V rámci Únie ide zhruba o tretinu mladých ľudí, ktorí sa venujú nejakému typu dobrovoľníctva.
