Víťazom prvého kola prezidentských volieb sa stal Ivan Korčok so ziskom 42,51 percenta hlasov, čo predstavuje 958 393 hlasov. Informovali o tom na tlačovej konferencii zástupcovia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
Do druhého kola volieb, ktoré sa uskutoční v sobotu 6. apríla, postupuje spolu s Petrom Pellegrinim, ktorý získal 37,02 percenta hlasov, čo predstavuje 834 718 odovzdaných hlasov.
Na voľbách sa podľa údajov štatistického úradu SR zúčastnili 2 265 656 voličov, čo predstavuje 51,91 percenta. Najvyššiu účasť zaznamenali v Bratislavskom kraji, konkrétne 61,37 percenta. Najnižšia bola naopak v Košickom kraji, konkrétne 44,14 percenta.
Všetko podstatné z volebnej soboty
- Voľby 2024: Ako volili Slováci v jednotlivých krajoch?
Bratislavský kraj
Trnavský kraj
Trenčiansky kraj
Žilinský kraj
Nitriansky kraj
Banskobystrický kraj
Prešovský kraj
Košický kraj
Profily prezidentských kandidátov
Patrik Dubovský (nezávislý)
Narodil sa v roku 1965 v Bratislave. Na Katedre československých dejín a archívnictva Filozofickej fakulty Univerzity Komenského vyštudoval odbor archívnictvo, neskôr študoval slovanské a východoeurópske štúdiá na britskej University College London.
Profesijne pôsobil na pozícii odborného archivára v Štátnom okresnom archíve Trnava aj na katedre katedre dejín Trnavskej univerzity. Ako archivár pracoval tiež na ministerstvách kultúry a zahraničných vecí, medzi rokmi 2000 až 2003 takisto na Úrade vlády SR v sekcii pre ľudské práva a menšiny. Od roku 2004 pôsobí v Ústave pamäti národa, kde sa venuje výskumu komunistického režimu v Československu a prenasledovaniu cirkví.
V roku 2020 sa uchádzal o miesto v Národnej rade SR na kandidátke strany Za ľudí. Zvolený nebol.
Kandidatúru na prezidenta SR oznámil v januári 2024. O post hlavy štátu sa uchádza vďaka 15 podpisom poslancov z klubu Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia.
Krisztián Forró (Maďarská aliancia)
Narodil sa v roku 1976 v obci Veľká Mača. Vysokoškolské vzdelanie získal na Vysokej škole moderných obchodných vied (Univerzita Edutus) v maďarskej Tatabányi.
Do politiky vstúpil prvýkrát v roku 2004, keď sa stal členom Strany maďarskej koalície (SMK). Od roku 2011 bol okresným predsedom SMK v okrese Galanta a v rokoch 2020 až 2021 posledným predsedom SMK. Po zlúčení troch strán zástupcov maďarskej menšiny na Slovensku do strany Aliancia - Szövetség sa v októbri 2021 stal jej predsedom.
O post prezidenta SR sa uchádza ako občiansky kandidát, vyzbieral takmer 30-tisíc podpisov.
Štefan Harabin (nezávislý)
Narodil sa v roku 1957 v obci Ľubica v okrese Kežmarok. Právnické vzdelanie získal na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Počas sudcovskej kariéry pôsobil na Okresnom súde v Poprade (1983 až 1989), od roku 1991 bol sudcom Najvyššieho súdu SR, ktorému v rokoch 1998 až 2003 a 2009 až 2014 predsedal. Ako predseda pôsobil aj v rámci trestného senátu Najvyššieho súdu SR.
V rokoch 2006 až 2009 bol ako nominant Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko ministrom spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica.
Na prezidenta SR kandidoval v predchádzajúcich voľbách v roku 2019. V prvom kole získal 14,34 percenta hlasov voličov a skončil na treťom mieste.
Po neúspešnej prezidentskej kandidatúre sa so stranou Vlasť uchádzal o miesto poslanca Národnej rady SR. Strana Vlasť sa do parlamentu nedostala.
Ivan Korčok (nezávislý)
Narodil sa v roku 1964 v Banskej Bystrici. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, neskôr absolvoval postgraduálne štúdium medzinárodných vzťahov na Univerzite Komenského (Inštitút medzinárodných vzťahov Karola Rybárika).
Celý profesijný život pôsobil v oblasti diplomacie, do ktorej vstúpil v roku 1992. Medzi najvýznamnejšie funkcie, ktoré zastával, patria funkcie štátneho tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí SR (2002 až 2005; 2015 až 2018), vedúceho delegácie SR pre prístupové rokovania do NATO (2003), mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Nemecku (2005 až 2009) alebo veľvyslanca a stáleho predstaviteľa SR pri Európskej únii v Bruseli (2009 až 2015).
Okrem toho pôsobil aj ako veľvyslanec SR v Spojených štátoch amerických (2018 až 2020).
Ako nominant strany Sloboda a Solidarita zastával funkciu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vo vláde Igora Matoviča aj Eduarda Hegera.
Kandidatúru na prezidenta SR oznámil v auguste 2023. Je občianskym kandidátom.
Marian Kotleba (ĽSNS)
Narodil sa v roku 1977 v Banskej Bystrici. V rodnom meste na Univerzite Mateja Bela vyštudoval pedagogiku, neskôr získal aj diplom z ekonómie.
Bývalý stredoškolský pedagóg vstúpil do politiky do líder neskôr rozpustenej Slovenskej pospolitosti. V roku 2010 odkúpil Stranu priateľov vína a premenoval ju na Ľudovú stranu Naše Slovensko.
V rokoch 2013 až 2017 bol predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja. Vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2016 sa so stranou Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko dostal do parlamentu. Mandát v Národnej rade SR sa mu podarilo so stranou získať aj v roku 2020. V roku 2022 oň však na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR prišiel pre prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
O prezidentskú funkciu sa vo voľbách neúspešne uchádzal už v roku 2019.
V súčasnosti je občianskym prezidentským kandidátom, od ľudí vyzbieral vyše 20-tisíc podpisov
Ján Kubiš (nezávislý)
Narodil sa v roku 1952 v Bratislave. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov.
Do diplomatických kruhov vstúpil v roku 1976 na československom ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Po vzniku samostatnej SR bol veľvyslancom a stálym predstaviteľom SR pri OSN (1993 až 1994), neskôr riaditeľom Centra Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre prevenciu konfliktov, ako aj generálnym tajomníkom OBSE.
V rokoch 2006 až 2009 bol ako nestraník ministrom zahraničných vecí vo vláde Roberta Fica.
Po odchode z ministerského postu sa v roku 2012 stal osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Afganistan a šéfom Asistenčnej misie Spojených národov v Afganistane. V roku 2021 niekoľko mesiacov pôsobil vo funkcii osobitného vyslanca OSN pre Líbyu.
O prezidentské kreslo sa uchádza ako občiansky kandidát, vyzbieral viac ako 22-tisíc podpisov.
Igor Matovič (Hnutie Slovensko)
Narodil sa v roku 1973 v Trnave. Vysokoškolské vzdelanie získal na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave.
Od roku 2010 je poslancom Národnej rady SR. Prvýkrát sa do parlamentu dostal na kandidátke strany Sloboda a Solidarita, ktorá ho neskôr vylúčila z poslaneckého klubu. Do predčasných volieb v roku 2012 už išiel s vlastným hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Hnutie sa do parlamentu dostalo aj v roku 2016, v roku 2020 dokonca vyhralo voľby.
V roku 2020 sa stal predsedom vlády, o rok neskôr podal demisiu. Vo vláde Eduarda Hegera zastával funkciu ministra financií, z ktorej odstúpil v decembri 2022.
V súčasnosti je opozičným poslancom hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO).
O post hlavy štáty sa uchádza vďaka podpisom poslancov.
Milan Náhlik (nezávislý)
Narodil sa v roku 1976 v Trnave. Je absolventom Fakulty sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Bývalý príslušník Policajného zboru sa ako nezávislý kandidát v roku 2018 neúspešne uchádzal o post poslanca v mestskej časti Bratislava – Devínska Nová Ves. V roku 2020 takisto neúspešne kandidoval v parlamentných voľbách za stranu Hlas ľudu.
Jeho prezidentskú kandidatúru podpisom podporilo 15-tisíc občanov.
Peter Pellegrini (Hlas - SD)
Narodil sa v roku 1975 v Banskej Bystrici. Vysokoškolské vzdelanie získal na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach.
Za poslanca Národnej rady SR bol prvýkrát zvolený v roku 2006. Na kandidátke strany Smer-SD sa do parlamentu dostal aj v rokoch 2010, 2012, 2016 a 2020.
V roku 2012 sa stal štátnym tajomníkom ministerstva financií, v roku 2014 podpredsedom strany Smer-SD a ministrom školstva, vedy, výskumu a športu, v roku 2016 podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.
Po demisii Roberta Fica v roku 2018 sa stal predsedom vlády SR. Túto funkciu zastával do marca 2020.
V júni 2020 opustil stranu Smer-SD a založil vlastnú stranu Hlas-SD, ktorej je predsedom.
Po predčasných voľbách v roku 2023, v ktorých Hlas-SD skončil na treťom mieste, vstúpil do vlády so stranami Smer-SD a SNS.
V súčasnosti je predsedom Národnej rady SR.
Prezidentskú kandidatúru oznámil v januári 2024.