Rozpálené pece Duralexu horeli pri brehoch rieky Loiry neďaleko Orléans vo Francúzsku od roku, keď sa skončila druhá svetová vojna. Túto zimu však pri výrobných linkách sklárskej továrne La Chapelle-Saint-Mesmin nenájdete ani dušu, nevyrába sa ani jeden kúsok skla, informuje Politico.
Plyn potrebný na udržanie závodu v plnom prúde bol jednoducho príliš drahý. Pri prevádzke pri nižších teplotách sa nemôže nič produkovať. Ak by sa však mal úplne vypnúť, roztavené sklo by v ňom stuhlo a zariadenie by sa zničilo.
„Museli sme urobiť ťažké rozhodnutie,“ povedal José-Luis Llacuna, prezident La Maison Française du Verre, skupiny, ktorá vlastní značky Duralex a Pyrex, sediaci vo svojej kancelárii vedľa továrne. „Má to technické a ľudské riziká, ale šetrí nám to energiu.“
Aj keď si to neuvedomujete, pravdepodobne ste v poslednej dobe držali v rukách produkt Duralex – neospevovaný triumf európskej výroby. Ich pevné sklenené poháre nájdete v každej francúzskej školskej jedálni a vyvážajú sa do celého sveta. Môžete si ich kúpiť v obchodných domoch John Lewis v Spojenom kráľovstve a dokonca aj v MoMA v New Yorku.
J.-L. Llacuna hovorí, že budúcnosť továrne v Európe je zaistená, no jej zápas túto zimu je symbolom hlbšej krízy ovplyvňujúcej stáročnú výrobnú základňu Európy.
Náklady na energiu, ktoré v roku 2022 vyhnala na rekordnú úroveň ruská invázia na Ukrajinu aj uzavretie dôležitých plynovodov, sa stali príliš vysokými na to, aby mnohé výrobné firmy zostali konkurencieschopné, ak budú v Európe. Zároveň obrovský balík amerických dotácií pre ekologický priemysel šokoval predstaviteľov EÚ, ktorí vidia, že USA – údajný spojenec – zvádza podniky k presídleniu za Atlantik.
Ohrozené sektory
Energetická kríza je obzvlášť akútna pre sektory ako sklo, chemikálie, kovy, hnojivá, celulóza a papier, keramika a cement, ktoré potrebujú najviac energie na poháňanie svojej priemyselnej výroby – v rámci nich je zamestnaných osem miliónov ľudí. Európski lídri však čelia stále rastúcej hospodárskej konkurencii zo strany Číny a teraz čoraz viac protekcionistických Spojených štátov. Otvorene varujú pred nákazou „deindustrializácie“, ktorá postihuje výrobu na celom kontinente.
Zabránenie takémuto hroznému výsledku – a sociálnym a politickým dôsledkom – sa v roku 2023 dostalo na popredné miesto v programe EÚ. Európsky komisár pre vnútorný trh Thierry Breton v novoročnom e-maile pre zamestnancov označil úsilie o zvýšenie globálnej konkurencieschopnosti Európy za „najvyššiu prioritu“.
„Vysoké ceny energií v Európe budú naďalej ovplyvňovať našich spoluobčanov, ale aj celé priemyselné dodávateľské reťazce a [malé a stredné podniky],“ napísal T. Breton. „Čína, USA a ďalšie krajiny sa zároveň – nie bez úspechu – snažia prilákať naše priemyselné kapacity. Bez silnej výrobnej základne je ohrozená bezpečnosť dodávok, exportná schopnosť a vytváranie pracovných miest v Európe,“ uvádza v e-maily.
Existenčná kríza
K decembru európska výroba – a najmä priemyselná veľmoc tohto kontinentu Nemecko – prekonala najhoršiu zimnú energetickú krízu a znížila spotrebu plynu o približne 15 percent bez zodpovedajúceho poklesu celkovej produkcie.
Ale keďže ceny plynu – napriek nedávnemu poklesu – sú stále asi šesťkrát vyššie ako priemerná cena za predchádzajúcich 10 rokov a viac ako štyrikrát vyššie než v konkurenčných krajinách, ako sú USA, mnohí sa stále obávajú, že väčšie firmy jednoducho premiestnia svoje prevádzky mimo Európy, zatiaľ čo menšie podniky by to mohlo úplne rozložiť. „Vzhľadom na kroky USA a Číny vidíme skutočné nebezpečenstvo deindustrializácie a deinvestovania,“ povedal vysoký predstaviteľ Európskej komisie.
Strata výrobných kapacít znamená stratu pracovných miest a to – povedal Luc Triangle, generálny tajomník IndustriALL European Trade Union, ktorý zastupuje pracovníkov vo výrobe – má „politické dôsledky“.
„Nepreháňame, keď hovoríme, že európsky priemysel – počnúc energeticky náročnými odvetviami v prvej línii – čelí existenčnej kríze,“dodal L. Triangle. Rovnaká „existenčná“ hrozba sa týka ôsmych miliónov pracovníkov v energeticky náročnom sektore, varoval IndustriALL.
Európska komisia vo svojom výročnom prehľade trhu práce, ktorý bol zverejnený minulý mesiac, uviedla, že miera zamestnanosti v EÚ zostala napriek vojne vysoká, pričom nezamestnanosť v júli klesla na šesť percent. Zároveň však varovala, že pretrvávajúce vysoké náklady na energiu predstavujú „hlavné riziko“ pre pracovné miesta v EÚ, najmä v energeticky náročných výrobných odvetviach.
„Zatiaľ to v údajoch nevidíme... ale je to obava z budúcnosti, možno už v tomto roku,“ povedal minister hospodárstva krajiny EÚ.
Aj keď je zatiaľ čo do rozsahu pomerne malý, vplyv na pracovné miesta sa už prejavuje. V decembri Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) zverejnila zoznam stratených pracovných miest: v tom 441 prepustených u výrobcu oxidu hlinitého Tulcea v Rumunsku v júni; 300 v závode v Žiari nad Hronom na Slovensku do konca roku 2022; a 350 u výrobcu keramických obkladačiek v Poľsku. Organizácia uviedla, že vplyv energetickej krízy na zamestnanosť v bloku sa pravdepodobne „len začína“.
L. Triangle varoval, že zrýchlený úpadok priemyslu v strednej a východnej Európe by mohol podnietiť odpor voličov proti EÚ, ktorý by sa mohol stať trvalým dedičstvom krízy. „Má to politické dôsledky,“ povedal. „Ktoré strany vyhrajú, prosperujúc z nespokojnosti a sklamania? Strany, ktoré majú protieurópsku alebo extrémistickú agendu. Vládni úradníci už majú podľa vyššie citovaného ministra „starosti“.
Vyrobené v Európe
Varovania zo strany podnikov sú čoraz hlasnejšie – rovnako ako výzvy na koordinovanú akciu na úrovni EÚ na záchranu európskej výrobnej základne. Francúzsko teraz požaduje komplexnú novú celoeurópsku stratégiu „Made in Europe“ (vyrobené v Európe).
Rozhodnutie spoločnosti BASF v októbri – nemeckého chemického giganta so sídlom v Ludwigshafene od polovice 19. storočia – trvalo zmenšiť svoje prevádzky v Európe, vyvolalo otrasy v rámci európskej výroby.
Širší vplyv presahujúci energeticky náročné sektory sa prejavil v novembri, keď Volkswagen varoval, že Európa už nie je „konkurenčná z hľadiska nákladov v mnohých oblastiach, najmä pokiaľ ide o náklady na elektrinu a plyn“. Týka sa to automobilového priemyslu, ktorý je klenotom európskej výroby a zamestnáva 13 miliónov ľudí na celom kontinente.
Na svojom poslednom samite v roku 2022 v decembri lídri EÚ trvali na tom, že výzvu vypočuli. Stretnutie prinieslo pokyn pre Európsku komisiu, aby urýchlene vypracovala návrhy „s cieľom zmobilizovať všetky relevantné vnútroštátne nástroje a nástroje EÚ“ na riešenie dvojitej krízy v oblasti energetiky a konkurencieschopnosti, ktorá zasiahla európsky priemysel. Táto otázka má dominovať na samite lídrov EÚ naplánovanom na 9. až 10. februára.
Uprostred nezhôd medzi krajinami o ďalšom postupe však zostáva nejasné, ktorou cestou sa blok vydá. Uvoľnenie prísnych pravidiel EÚ pre štátnu pomoc je hlavným predmetom záujmu úradníkov a zvažuje sa aj finančná podpora EÚ pre výrobné sektory.
V krátkodobom horizonte sa vlády možno budú musieť pozrieť na spôsoby, ako by existujúce fondy – balíček novej generácie EÚ na obnovu po covide a fond RePowerEU na odstavenie bloku od ruských fosílnych palív – mohli „pokryť potrebné investície do výroby,“ povedal vysoký predstaviteľ Komisie.
Najväčšie ohlasy sú zatiaľ prevažne na národnej úrovni. Nemecko – najväčšia ekonomická veľmoc bloku a zďaleka jeho najväčšie výrobné centrum – vyčlenilo 200 miliárd eur na balík podpory pre podniky a domácnosti a obmedzí cenu, ktorú platia priemyselní spotrebitelia za plyn a elektrinu. Francúzsko oznámilo nový návrh zákona na podporu preskupovania ekologických odvetví.
Nemecký minister financií Christian Lindner v nedávnom príspevku pre FT vyjadril presvedčenie, že „Európa a Nemecko dokážu prečkať túto krízu bez kolapsu priemyselnej výroby“. Iní sa však obávajú, že bez veľkých zásahov na úrovni EÚ zostanú krajiny bez fiškálnej sily Nemecka pozadu. „Na európskej úrovni by sa mali dohodnúť zásady, aby sa zachovali rovnaké podmienky,“ povedal minister hospodárstva.
V Duralex vo Francúzsku prinesie apríl určitý oddych s novou, cenovo dostupnejšou energetickou zmluvou, ktorá umožní opätovné zapálenie pece a výrobu skla. Prezident spoločnosti J.-L. Llacuna je presvedčený, že firma dokáže prekonať energetickú krízu a pokračovať v činnosti. Povedal, že „Made in France“ je pre spoločnosť „emocionálna značka“, ktorej sa len tak ľahko nevzdá.
Ale pre mnohých ďalších na celom kontinente nebola značka „Made in Europe“ nikdy viac spochybňovaná. „Ak EÚ nezintenzívni svoju priemyselnú politiku,“ povedal jeden diplomat EÚ, „náš priemysel vykrváca“.
Ďalšie dôležité správy
