Schválená dohoda sa rodila ťažko, konštatovala DPA. Ako ďalej spresnila, muselo jej predchádzať niekoľko bilaterálnych stretnutí, okrem iného aj za účasti amerického ministra zahraničných vecí Johna Kerryho. Na základe dohody budú krajiny rozdelené do troch skupín, pričom každá má určený svoj termín pre splnenie podmienok dohody.
Rozvinuté štáty, do ktorých patria USA a väčšina Európy, sa zaviazali do roku 2019 znížiť používanie priemyselne vyrábaných HFC v porovnaní s rokmi 2011 až 2013 o desať percent. V roku 2036 by zníženie malo dosiahnuť 85 percent. Väčšina vyspelých štátov už k redukcii HFC pristúpila.
Rozvojové štáty, ktoré sú rozdelené do dvoch skupín, zmrazia používanie HFC do roku 2024 až 2028, potom ho začnú postupne znižovať tak, aby v roku 2045 až 2047 dosiahli 80-percentné zníženie produkcie HFC.
Do druhej podskupiny patrí India, Pakistan a napríklad aj štáty Perzského zálivu. Čína je v prvej skupine. Práve stanovenie týchto termínov bolo hlavným zdrojom sporov rokovaní v Kigali. India, ktorá je tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete, žiadala viac času na prípravu.
