Pri zrušení zastropovania veku odchodu do dôchodku nie je možné posudzovať iba dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Aktuálne nastavený systém odchodu do dôchodku ako automat naviazaný na strednú výšku veku dožitia nereflektuje z pohľadu aktívnej populácie zdravotný stav. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív.
Inštitút zdôraznil, že dôležité je dať vek odchodu do dôchodku do kontextu aj s očakávanou dĺžkou dožitia.
„Ak zmeníme ekonomický rastový model Slovenska, čo je nevyhnutné, zvýšime tým aj mzdy a odvody, a tým sa prirodzene zlepší aj udržateľnosť dôchodkového systému. To, čo preukazuje naša analýza, je skutočnosť, že takéto vážne rozhodnutia nie sú iba ‚krát a mínus‘ v exceloch, ale musí zohľadňovať aj faktory ako dĺžka obdobia poberania dôchodkov, ktorá bude pre Slovákov jedna z najnižších, tak isto ako dožitie v zdraví, ktoré máme jedno z najhorších v rámci krajín Európskej únie,“ uviedol riaditeľ inštitútu Martin Halás.
Muži sa dožívajú v priemere zdraví 56,2-roční, ženy 57,2-ročné, pričom priemer krajín EÚ je pre mužov a ženy 64 rokov. Občania Slovenska majú porovnateľný vek odchodu do dôchodku s Rakúšanmi a Nemcami, no žijú podľa inštitútu podstatne kratšie. Nemeckí aj rakúski seniori budú poberať dôchodky skoro dvojnásobne dlhšie ako slovenskí.
„Základnou prioritou pri stanovovaní veku odchodu do dôchodku na Slovensku by mala byť dĺžka prežitia aktívneho seniorského veku v zdraví pri dôstojnom a primeranom príjme. Nie skracovanie obdobia poberania dôchodkov a prežitie v chorobe a materiálnej deprivácii,“ uviedol inštitút.
Nastavený systém tiež nereflektuje skutočnosť, že Slováci pracujú najviac na zmeny, v noci a sú zaťažovaní vyššou pracovnou záťažou, ako je bežné v iných krajinách EÚ. Posúvaním veku odchodu do dôchodku sa tiež môže zväčšovať finančný nápor na zdravie.
Ďalšie dôležité správy
