Najväčšiu úlohu u voličov pri rozhodovaní, ktorú politickú stranu si v septembrových parlamentných voľbách zvoliť, zohrala téma sociálnej politiky, verejných financií a hospodárskeho rastu, zdravotníctva, zahraničnej politiky a boja proti korupcii i právneho štátu. Vyplýva to z obsahovej analýzy neziskovej organizácie Transparency International Slovensko a reprezentatívneho prieskumu uskutočneného agentúrou Focus v polovici októbra na vzorke 690 respondentov. Oblasť sociálnej politiky si v prieskume zvolilo viac ako 52 percent opýtaných, verejné financie a hospodársky rast vybralo niečo cez 45 percent respondentov, zdravotníctvo 37,1 percenta, zahraničnú politiku takmer 31 percent a podľa témy korupcie a právneho štátu sa rozhodovalo temer 30 percent voličov.
Z analýzy ďalej vyplýva, že len 15,5 percenta opýtaných uviedlo ako tému, podľa ktorej sa rozhodovali, školstvo a 18,7 percenta ľudské a menšinové práva. Pre 26,1 percenta ľudí bola rozhodujúca aj téma interrupcie či registrované partnerstvá. Téma sociálnej politiky zaznievala najmä z radov voličov strany Hlas - sociálna demokracia (79 percent) a strany Smer - sociálna demokracia (74 percent). Boj proti korupcii a právny štát medzi svojimi prioritami spomínali sympatizanti hnutia Slovensko (vtedajšie OĽaNO a priatelia) (74 percent) a hnutia Progresívne Slovensko (46 percent).
Nezisková organizácia v obsahovej analýze zároveň upozorňuje na alternatívne médiá, ktoré formujú verejnú mienku v oblasti korupcie či právneho štátu. Z reprezentatívneho prieskumu uskutočneného agentúrou Focus v polovici októbra tentoraz na vzorke 1 014 respondentov vyplýva, že dopad týchto médií na verejnú mienku a kvalitu demokracie nemožno podceňovať.
Prieskum ukázal vysokú mieru náchylnosti obyvateľov k „sprisahaneckým či prinajmenšom nepodloženým teóriám“. Až 60 percent opýtaných sa stotožňuje s názorom, že prezidentka Zuzana Čaputová zastupuje zahraničné záujmy, takmer 60 percent verí, že špeciálna prokuratúra pod vedením Daniela Lipšica slúži politickým záujmom a taktiež, že súd bol ovplyvnený mediálnym tlakom pri rozhodovaní v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Až 45 percent respondentov prieskumu verí, že bývalý policajný prezident Milan Lučanský nespáchal samovraždu a taktiež, že zmanipulovanie septembrových parlamentných volieb bolo reálne.
Podľa organizácie badať najvýraznejší príklon k týmto tvrdeniam u voličov hnutia Republika (priemerne za všetkých päť výrokov 79 percent), Slovenskej národnej strany (priemerne 76 percent) a strany Smer - sociálna demokracia (75 percent). U voličov hnutia Progresívne Slovensko sa k pravdivosti uvedených výrokov v priemere priklonilo 35 percent opýtaných a voličov strany Sloboda a Solidarita 32 percent ľudí.
Ďalšie dôležité správy
