Koaličný kabinet kancelárky Angely Merkelovej tak plní rozhodnutie ústavného súdu z novembra 2017, na základe ktorého je potrebné do konca roka 2018 upraviť legislatívu v tejto oblasti.
Cieľom je zabrániť porušovaniu základných práv a diskriminácii občanov, ktorí nie sú ani mužmi, ani ženami, avšak predpisy by ich nútili zvoliť jedno z týchto pohlaví. Návrh zákona predpokladá, že okrem mužského a ženského pohlavia bude možné zapísať aj pohlavie „rôzne“.
„Je načase, aby sme zákon o osobnom stave konečne zmodernizovali,“ povedala na margo navrhovanej zmeny spolková ministerka spravodlivosti Katarina Barleyová. Nasledujúcim krokom podľa nej bude odstránenie ďalších zastaraných predpisov týkajúcich sa intersexuálnych či transsexuálnych osôb.
Podobné rozhodnutie ako v Nemecku prijal v júni tohto roka aj ústavný súd v Rakúsku, kde však nie sú potrebné žiadne zmeny v samotnom matričnom zákone, ale iba v jeho výklade.
Z Európskeho dohovoru o ľudských právach totiž vyplýva, že štátne orgány nemôžu určovať niektoré z pohlaví osobám, ktoré sa s tým nestotožňujú.
Spolkový ústavný súd sa v novembri minulého roku zaoberal sťažnosťou ženy, ktorá má len jeden pohlavný chromozóm X – až to, či druhý pohlavný chromozóm je tiež X, alebo naopak Y, rozhoduje o tom, či je človek ženou alebo mužom. Na jej žiadosť súd rozhodol, že v kolónke pohlavie musí v úradných dokumentoch existovať aj tretia možnosť, prípadne má táto kolónka zmiznúť úplne. Doteraz existovala len možnosť nechať ju nevyplnenú.
