Pred pár dňami otriasla svetom správa o chemickom útoku v Sýrii. V denníku The New York Times vyšiel mimoriadne znepokojujúci článok Kassema Eida, ktorý sám útok sarinom zažil v roku 2013. Autor komentára si dodnes živo pamätá na peklo, ktorým prešiel.
Bolo 21. augusta 2013, keď sa nad ránom zobudil, pretože nemohol dýchať. Silne ho pálili oči a v hlave mal neznesiteľnú bolesť. Búchal sa do hrude, ale nemohol sa nadýchnuť. „Vstávajte! Chemický útok!“
V noci predtým strávil štyri hodiny hľadaním niečoho na jedenie. Dokonca ani v koši nič nebolo. Našiel len nejakú trávu. Uvaril ju a vypil ako polievku. Ďalšie ráno sa prebudil a bojoval o holý život. Potácal sa po miestnosti, keď počul chaotické klopanie na jeho dvere. „Pomôžte, prosím, umierajú,“ kričala jeho susedka Umm Khaled. Niesla svoje deti. Jedno malo len štyri roky, druhé šesť. Obe boli v bezvedomí. Ich tváre boli modré a z úst im tiekla pena.
„Keď som vybehol pred dom, zamrazilo ma. Desiatky žien, mužov a detí ležali na zemi. Zvíjali sa. Iní jačali. Iní sa modlili,“ píše v komentári.
Vykríkol a uvidel vedľa seba ležať v prachu malého chlapca. „To, čo som videl, prekonalo akýkoľvek horor, ktorý som doteraz videl - vrátane spálených a uškvarených ľudí, výkriky mojich priateľov zranených v boji,“ píše.
Chlapcovi dal dole tričko a snažil sa mu dať umelé dýchanie. Stláčal mu hruď a snažil sa dostať biely jed z jeho pľúc. Nič nepomáhalo. Sám sa neskôr prebral až v nemocnici.
Ide o nesmierne ťažký príbeh, ktorý ale stojí za prečítanie. Kassem Eid momentálne žije v Berlíne a píše vlastnú knihu, v ktorej opisuje život v sýrskej vojne.
.I will be live tomorrow @nytimes at 11 ET to discuss my article & answer Q. Tune in & ask #CW #SyriaStrikes https://t.co/AIe4tmXBam
— kassem Eid (@QZakarya) April 12, 2017
PR rebelov v Sýrii
K občianskej vojne napísala skvelý komentár aj česká novinárka a humanitárna pracovníčka Markéta Kutilová. V posledných rokoch sa snaží dokumentovať vojnu proti Islamskému štátu. Nakrúcala reportáže, ktoré dokumentujú boj proti ISIS v Sýrii a Iraku a pravidelne do oblasti odchádza.
V komentári neobhajuje ani sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada ani rebelov, ale upozorňuje na objektívny fakt: Sýrska vojna sa stala najhoršie mediálne pokrytým konfliktom na svete - aj napriek tomu, že stále dominuje svetovým správam. Prečo?
Skvelý pohľad do továrne na správy o Sýrii ponúka posledný chemický útok, ktorý sa stal v meste Chán Šajchún na severe krajiny, v provincii Idlíb. Niekoľko mesiacov sme mohli sledovať aj bitku o Aleppo. V oboch prípadoch išlo o boj armády (podporovanej Ruskom a Iránom) s rebelmi, ktorí v priebehu vojny ovládli sunnitské džihádistické skupiny (podporované Tureckom, Saudskou Arábiou a Katarom).
Západné médiá však prinášali správy, videá a fotky takmer výhradne z oblastí, ktoré sú pod kontrolou rebelov. Tí tam majú dostatok kameramanov, fotografov a ďalších PR špecialistov, ktorí dokážu denne produkovať desiatky materiálov. Tie stačí len prevziať a publikovať - samozrejme bez poplatku.
Rebeli majú aj svoje PR agentúry a mediálne centrá. Svet je tak zaplavený fotografiami mŕtvych a skrvavených detí, ktoré boli vyťahované z trosiek chlapíkmi v bielych helmách - v dôsledku bombardovania sýrskou armádou.
„Človek z toho potom mal pocit, že takto to vyzerá v celej Sýrii, prípadne v celom Aleppe. Pritom na území, ktoré rebeli ovládli, žije niekoľko sto tisíc obyvateľov - vrátane niekoľkých tisíc džihádistov a ich rodín,“ tvrdí v komentári novinárka (zľava).
Novinárky Lenka Klicperová a Markéta Kutilová Zdroj: Archív M. K.
Džihádistické PR sa totiž naučilo skvele zneužívať utrpenia civilistov, ktorí žijú pod ich kontrolou - často proti svojej vôli. Vo zvyšku Sýrie však žije okolo 15 miliónov ľudí, o ktorých utrpení sa takmer nehovorí. Komentár tak poskytuje iný pohľad na konflikt bez toho, aby šlo o konšpirácie a alternatívne fakty.
