Zuzana Čaputová odobrila reformu nemocníc. Lekárske odborové združenie je z toho sklamané

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala v stredu reformu nemocníc. TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec. Nemocnice sa tak rozdelia na viacero úrovní. Prvé reálne zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024.

Úrovne nemocníc, programov a medicínskych služieb budú po novom rozdelené do kategórií a označené ako V. úroveň, IV. úroveň, III. úroveň, II. úroveň a I. úroveň. Pričom V. úroveň predstavuje najvyššiu a I. najnižšiu úroveň.

Indikátory kvality

Rezort zdravotníctva kategorizáciou ustanoví programový profil pre každú úroveň, spôsob určenia medicínskej služby a zoznam služieb, pre každú službu by mal stanoviť zaradenie do medicínskeho programu, ale aj úroveň medicínskej služby a označenie, či je povinná, nepovinná alebo doplnková.

Rezort tiež ustanoví indikátory kvality pre ústavnú starostlivosť a ich cieľové hodnoty, ako aj časovú dostupnosť. „Časová dostupnosť ústavnej starostlivosti sa nesmie stanoviť pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť," píše sa ďalej v zákone.

Podmienky pre tvorbu siete nemocníc

Reforma berie do úvahy geografickú dostupnosť, počet poistencov v spádovom území nemocnice a minimálny počet lôžok. Napríklad pri V. úrovni má mať najmenej 90 percent poistencov čas dojazdu do nemocnice do 300 minút a najviac 1,5 percenta poistencov nad 350 minút. Počet poistencov v spádovom území nemocnice tejto úrovne má byť najmenej 5.000.000. Pri III. úrovni má mať väčšina poistencov čas dojazdu do nemocnice do 60 minút a minimum nad 90 minút. Počet poistencov v spádovom území v tejto úrovni má byť najmenej 450-tisíc poistencov, najviac 900-tisíc.

Čo pribudlo v prechodných ustanoveniach

Vláda SR nesmie neprimerane zmeniť počet lôžok stanovených v nariadení vlády. Od 1. januára 2022 do 31. decembra 2030 má byť stanovené, že minimálny počet lôžok sa nesmie zmeniť o viac ako 1000 za rok.

„Zmena počtu lôžok musí zohľadňovať dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti a dostupnosť ústavnej starostlivosti v spádovom území nemocnice," píše sa v schválených materiáloch. Nemalo by tak dôjsť k reprofilizácii akútnych lôžok predtým, než reálne dôjde k zvýšeniu kapacity v ambulantnej sfére.

Nemocnice sa rušiť nebudú

Ministerstvo zdravotníctva viackrát zdôraznilo, že sa žiadna nemocnica rušiť nebude. Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života. Lekári, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci budú podľa rezortu pracovať vďaka reforme s novými prístrojmi vo väčších tímoch, kde budú lepšie vedieť zvládať zdravotné komplikácie pacienta.

Odborári sú hlboko sklamaní

Lekárske odborové združenie (LOZ) je sklamané, že prezidentka Zuzana Čaputová odobrila reformu nemocníc. Bude to podľa neho znamenať prehĺbenie problémov slovenského zdravotníctva. Šéf LOZ Peter Visolajský hovorí, že prezidentka nevypočula odborné argumenty, kritizujúce i obrovský pokles lôžok pre pacientov.

„Sme hlboko sklamaní podpisom pani prezidentky pod návrh zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Sme presvedčení, že takto pripravená reforma nemocníc bude znamenať prehĺbenie problémov slovenského zdravotníctva a zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti na Slovensku," uviedol Visolajský v stanovisku výboru LOZ. Podobné obavy podľa neho verejne prezentovali aj zástupcovia viacerých samosprávnych krajov a odborných zdravotníckych spoločností.

Slovensko je v rámci Európy výnimkou

Výbor LOZ skonštatoval, že hlava štátu nevzala do úvahy ani názory lekárov, odborníkov či zástupcov vyšších územných celkov, miest a obcí. Výbor LOZ tvrdí, že „reforma nerieši ten najpodstatnejší problém slovenského zdravotníctva, a teda nedostatok sestier, lekárov a ostatných zdravotníkov."

„Okrem Slovenska žiadna iná krajina Európy si počas pandémie koronavírusu nejde rušiť svojich 38 percent akútnych nemocničných lôžok. K tomuto rozhodnutiu došlo na sklonku roka 2021, ktorý je rokom s historicky najvyšším počtom úmrtí na Slovensku a bezprecedentne najtragickejším rokom od druhej svetovej vojny," skonštatovali lekárski odborári.