Prezidentka nastavila zrkadlo, ako zvládame prechádzať pandemickými časmi

 Je potrebné oceniť kroky vlády vedúce k sanácii ekonomických následkov pandémie. Bolo však aj mnoho nedostatkov. Cez záchrannú sieť sociálnej pomoci v prvých mesiacoch prepadávalo veľa občanov.

Pomoc firmám v gastre, hotelierstve či kultúre, ktoré nemohli podnikať, bola často zmätočná a patrila k tým nižším v Európskej únii (EÚ). Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok v rámci správy o stave republiky pred plénom Národnej rady (NR) SR.

Ešteže sme členom únie

Hlava štátu poukázala na to, že v súvislosti s vypuknutím pandémie zaznamenala svetová ekonomika najväčší prepad v modernej histórii. „Napriek tomu je ekonomická a sociálna situácia na Slovensku lepšia, než sa pôvodne predpokladalo, keďže napríklad nezamestnanosť raketovo nevystrelila nahor, ako to bolo počas finančnej krízy," skonštatovala s tým, že stabilizovaná situácia je aj výsledkom razantnej reakcie Európskej komisie a Európskej centrálnej banky.

Únia sa podľa nej poučila z chýb, ktoré urobila počas finančnej a dlhovej krízy v minulej dekáde.

Poznamenala, že už v súčasnosti sa rozhoduje o tom, či vytvoríme podmienky na pokračovanie ekonomického rozvoja. Zdôraznila, že žiadna vláda v histórii Slovenska nemala k dispozícii toľko prostriedkov ako tá súčasná. „Finančné zdroje v podobe eurofondov a plánu obnovy sú dostatočné na modernizáciu našej spoločnosti, na zvýšenie výkonnosti a udržateľnosti nášho hospodárstva aj na zabezpečenie podmienok na rast životnej úrovne," podotkla Čaputová.

Sociálna nerovnosť 

Podľa jej slov treba riešiť tému chudoby a regionálnych rozdielov. Poukázala aj na rozdelené rodiny, v ktorých sú matka alebo otec nútení cestovať za prácou do zahraničia. Chudoba zostáva podľa jej slov silno ukotvená najmä medzi rodičmi samoživiteľmi a vo viacdetných rodinách.

„Najvyššiemu riziku chudoby sú vystavené deti a hrozí nám, že aj dosiahnuté vzdelanie prestane byť zárukou vymanenia sa zo sociálnych rizík," upozornila.

Prezidentka dodala, že je potrebné sa vysporiadať aj s rastom cien, s ktorým je spojené postpandemické oživenie svetovej ekonomiky. „Budú rásť ceny potravín aj energií a tento efekt tiež dopadne na nízkopríjmové rodiny. Preto je namieste uvažovať aj o cielených a zmysluplných kompenzáciách," apelovala hlava štátu.

Regionálny rozvoj a životné prostredie

Za zásadné považuje aj investície do infraštruktúry a do programov regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka. Upozornila, že v uplynulom roku farmári čelili najmä obavám z hroziacej straty akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a chýbajúcej intervenčnej stratégie agrorezortu. V oboch témach momentálne vidí pokrok.

V oblasti životného prostredia ocenila podporu rezortu ambicióznym klimatickým cieľom. Vyzdvihla tiež podporu efektívneho obehového hospodárstva s dôrazom na zálohovanie PET fliaš a plechoviek, ale aj otvorenie témy reformy národných parkov a ochrany biodiverzity. Zdôraznila však, že treba zásadne pridať v rýchlom odstraňovaní starých environmentálnych záťaží.